Please note: every record here is marked provisional — our scholar review has not begun yet. We show sources, never certainty we don't have. Once the Scholar Council is seated, records it approves will carry a verified mark.

Plate TXT · Y02SJaiminīya-Upaniṣad-BrāhmaṇaLatn

URN · urn:vamshanidhi:scripture:01KTNNKQCYVF2CYEAJTGTRY02S

Scripture · upanishad

Provisional

Jaiminīya-Upaniṣad-Brāhmaṇa

Jaiminīya-Upaniṣad-Brāhmaṇa

The Digital Corpus of Sanskrit (DCS), Oliver Hellwig

prajāpatiḥ vai idam trayeṇa vedena ajayat yat asya idam jitam tat sa aikṣata ittham ced vai anye devāḥ anena vedena yakṣyante imām vāva te jitim jeṣyanti yā iyam mama hanta trayasya vedasya rasam ādadai iti sa bhūḥ iti eva ṛgvedasya rasam ādatta sā iyam pṛthivī abhavat tasya y…

Provenance ledger

3 entries

  1. Canonupanishadtextual
  2. AttributionThe Digital Corpus of Sanskrit (DCS), Oliver Hellwigtextual
  3. SourceUpstream TEI document · san · Latnpublished primary

IIText

san
prajāpatiḥ vai idam trayeṇa vedena ajayat yat asya idam jitam tat sa aikṣata ittham ced vai anye devāḥ anena vedena yakṣyante imām vāva te jitim jeṣyanti yā iyam mama hanta trayasya vedasya rasam ādadai iti sa bhūḥ iti eva ṛgvedasya rasam ādatta sā iyam pṛthivī abhavat tasya yaḥ rasaḥ prāṇedat saḥ agniḥ abhavat rasasya rasaḥ bhuvaḥ iti eva yajurvedasya rasam ādatta tat idam antarikṣam abhavat tasya yaḥ rasaḥ prāṇedat sa vāyuḥ abhavat rasasya rasaḥ svar iti eva sāmavedasya rasam ādatta saḥ asau dyauḥ abhavat tasya yaḥ rasaḥ prāṇedat saḥ ādityaḥ abhavat rasasya rasaḥ atha ekasya eva akṣarasya rasam na aśaknot ādātum om iti etasya eva sā iyam vāc abhavat om eva nāma eṣā tasyāḥ u prāṇaḥ eva rasaḥ tāni etāni aṣṭau aṣṭa akṣarā gāyatrī gāyatram sāma brahma u gāyatrī tat u brahma abhisaṃpadyate aṣṭāśaphāḥ paśavaḥ tena u paśavyam sa yad om iti so 'gnir vāg iti pṛthivy om iti vāyur vāg ity antarikṣam om ity ādityo vāg iti dyaur om iti prāṇo vāg ity eva vāk sa ya evaṃ vidvān udgāyaty om ity evāgnim ādāya pṛthivyām pratiṣṭhāpayaty om ity eva vāyum ādāyāntarikṣe pratiṣṭhāpayaty om ity evādityam ādāya divi pratiṣṭhāpayaty om ity eva prāṇam ādāya vāci pratiṣṭhāpayati taddhaitacchailanā gāyatraṃ gāyanty ovā3c ovā3c ovā3c hum bhā ovā iti tad u ha tat parāṅ ivānāyuṣyam iva tad vāyoś cāpāṃ cānu vartma geyam yad vai vāyuḥ parāṅ eva paveta kṣīyeta sa sa purastād vāti sa dakṣiṇatas sa paścāt sa uttaratas sa upariṣṭāt sa sarvā diśo 'nusaṃvāti tad etad āhur idānīṃ vā ayam ito 'vāsīd athetthād vātīti sa yad reṣmāṇaṃ janamāno niveṣṭamāno vāti kṣayād eva bibhyat yad u ha vā āpaḥ parācīr eva prasṛtās syanderan kṣīyeraṃs tāḥ yad aṅkāṃsi kurvāṇā niveṣṭamānā āvartān sṛjamānā yanti kṣayād eva bibhyatīḥ tad etad vāyoś caivāpāṃ cānu vartma geyam ovā ovā ovā hum bhā ovā iti karoty eva etābhyāṃ sarvam āyur eti sa yathā vṛkṣam ākramaṇair ākramamāṇa iyād evam evaite dve dve devate saṃdhāyemāṃl lokān rohann eti eka u eva mṛtyur anvety aśanayaiva atha hiṃkaroti candramā vai hiṅkāro 'nnam u vai candramāḥ annenāśanayāṃ ghnanti tāṃ tām aśanayām annena hatvom ity etam evādityaṃ samayātimucyate etad eva divaś chidram yathā khaṃ vānasaḥ syād rathasya vaivam etad divaś chidram tad raśmibhiḥ saṃchannaṃ dṛśyate yad gāyatrasyordhvaṃ hiṅkārāt tad amṛtam tad ātmānaṃ dadhyād atho yajamānam atha yad itarat sāmordhvaṃ tasya pratihārāt sa yathādbhir āpaḥ saṃsṛjyeran yathāgnināgniḥ saṃsṛjyeta yathā kṣīre kṣīram āsicyād evam evaitad akṣaram etābhir devatābhiḥ saṃsṛjyate taṃ vā etaṃ hiṅkāraṃ him bhā iti hiṃkurvanti śrīr vai bhāḥ asau vā ādityo bhā iti etaṃ ha vā etaṃ nyaṅgam anu garbha iti yad bha iti strīṇām prajananaṃ nigacchati tasmāt tato brāhmaṇa ṛṣikalpo jāyate 'tivyādhī rājanyaḥ śūraḥ etaṃ ha vā etaṃ nyaṅgam anu vṛṣabha iti yad bha iti nigacchati tasmāt tataḥ puṇyo balīvardo duhānā dhenur ukṣā daśavājī jāyante etaṃ ha vā etaṃ nyaṅgam anu gardabha iti yad bha iti nigacchati tasmāt sa pāpīyāñchreyasīṣu carati tasmād asya pāpīyasaḥ śreyo jāyate 'śvataro vāśvatarī vā etaṃ ha vā etaṃ nyaṅgam anu kubhra iti yad bha iti nigacchati tasmāt so 'nāryaḥ sann api rājñaḥ prāpnoti taṃ haitam eke hiṅkāraṃ him bhā ovā iti bahirdheva hiṃkurvanti bahirdheva vai śrīḥ śrīr vai sāmno hiṅkāra iti sa ya enaṃ tatra brūyād bahirdhā nvā ayaṃ śriyam adhita pāpīyān bhaviṣyati sa yadā vai mriyate 'thāgnau prāsto bhavati kṣipre bata mariṣyaty agnāv enam prāsiṣyantīti tathā haiva syāt tasmād u haitaṃ hiṅkāraṃ hiṃ vo ity antar ivaivātmann arjayet tathā ha na bahirdhā śriyaṃ kurute sarvam āyur eti sā haiṣā khalā devatāpasedhantī tiṣṭhati idaṃ vai tvam atra pāpam akar nehaiṣyasi yo vai puṇyakṛt syāt sa iheyād iti sa brūyād apaśyo vai tvaṃ tad yad ahaṃ tad akaravaṃ tad vai mā tvaṃ nākārayiṣyas tvaṃ vai tasya kartāsīti sā ha veda satyam māheti satyaṃ haiṣā devatā sā ha tasya neśe yad enam apasedhet satyam upaiva hvayate atha hovācaikṣvāko vā vārṣṇo 'nuvaktā vā sātyakīrta utaiṣā khalā devatāpaseddhum eva dhriyate 'syai diśaḥ tad divo 'ntaḥ tad ime dyāvāpṛthivī saṃśliṣyataḥ yāvatī vai vedis tāvatīyam pṛthivī tad yatraitaccātvālaṃ khātaṃ tat samprati sa diva ākāśaḥ tad bahiṣpavamāne stūyamāne manasodgṛhṇīyāt sa yathocchrāyam pratiyasya prapadyetaivam evaitayā devatayedam amṛtam abhiparyeti yatrāyam idaṃ tapatīti atha hovāca gobalaḥ vārṣṇaḥ kaḥ etam ādityam arhati samayā etum dūrāt vai eṣaḥ etat tapati nyaṅ tena vai etam pūrveṇa sāma pathaḥ tat eva manasā āhṛtya upariṣṭāt etasya etasmin amṛte nidadhyāt iti tat u ha uvāca śāṭyāyaniḥ samayā eva etat enam kaḥ tat veda yadi etāḥ āpaḥ vai abhitas yat vāyum vai eṣaḥ upahvayate raśmīn vai eṣa tat etasmai vyūhati iti atha ha uvāca ulukyaḥ jānaśruteyaḥ yatra vai eṣaḥ etat tapati etat eva amṛtam etat ced vai prāpnoti tatas mṛtyunā pāpmanā vyāvartate kaḥ tat veda yat pareṇa ādityam antarikṣam idam an ālayanam avareṇa atha etat eva amṛtam etat eva mām yūyam prāpayiṣyatha etat eva aham na atimanye iti tāni etāni aṣṭau aṣṭa akṣarā gāyatrī gāyatram sāma brahma u gāyatrī tat u brahma abhisaṃpadyate aṣṭāśaphāḥ paśavaḥ tena u paśavyam tā etā aṣṭau devatāḥ etāvad idaṃ sarvam te x karoti sa naiṣu lokeṣu pāpmane bhrātṛvyāyāvakāśaṃ kuryāt manasainaṃ nirbhajet tad etad ṛcābhyanūcyate catvāri vāk parimitā padāni tāni vidur brāhmaṇā ye manīṣiṇaḥ guhā trīṇi nihitā neṅgayanti turīyaṃ vāco manuṣyā vadantīti tad yāni tāni guhā trīṇi nihitā neṅgayantītīma eva te lokāḥ turīyaṃ vāco manuṣyā vadantīti caturbhāgo ha vai turīyaṃ vācaḥ sarvayāsya vācā sarvair ebhir lokais sarveṇāsya kṛtam bhavati ya evaṃ veda sa yathāśmānam ākhaṇam ṛtvā loṣṭo vidhvaṃsata evam eva sa vidhvaṃsate ya evaṃ vidvāṃsam upavadati prajāpatir vā idaṃ trayeṇa vedenājayad yad asyedaṃ jitaṃ tat sa aikṣatetthaṃ ced vā anye devā anena vedena yakṣyanta imāṃ vāva te jitiṃ jeṣyanti yeyam mama hantemaṃ trayaṃ vedam pīᄆayānīti sa imaṃ trayaṃ vedam apīᄆayat tasya pīᄆayann ekam evākṣaraṃ nāśaknot pīᄆayitum om iti yad etat eṣa u ha vāva sarasaḥ sarasā ha vā evaṃvidas trayī vidyā bhavati sa imaṃ rasam pīᄆayitvāpanidhāyordhvo 'dravat taṃ dravantaṃ catvāro devānām anvapaśyann indraś candro rudras samudraḥ tasmād ete śreṣṭhā devānām ete hy enam anvapaśyan sa yo 'yaṃ rasa āsīt tad eva tapo 'bhavat ta imaṃ rasaṃ devā anvaikṣanta te 'bhyapaśyant sa tapo vā abhūd iti imam u vai trayaṃ vedam marīmṛśitvā tasminn etad evākṣaram apīᄆitam avindann om iti yad etat eṣa u ha vāva sarasaḥ tenainam prāyuvan yathā madhunā lājān prayuyād evam te 'bhyatapyanta teṣāṃ tapyamānānām āpyāyata vedaḥ te 'nena ca tapasāpīnena ca vedena tām u eva jitim ajayan yām prajāpatir ajayat ta ete sarva eva prajāpatimātrā ayā3m ayā3m iti tasmāt tapyamānasya bhūyasī kīrtir bhavati bhūyo yaśaḥ sa ya etad evaṃ vedaivam evāpīnena vedena yajate yado yājayaty evam evāpīnena vedena yājayati tasya haitasya naiva kācanārtir asti ya evaṃ veda sa ya evainam upavadati sa ārtim ṛcchati tad āhur yad ovā ovā iti gīyate kvātrarg bhavati kva sāmeti om iti vai sāma vāg ity ṛk om iti mano vāg iti vāk om iti prāṇo vāg ity eva vāk om itīndro vāg iti sarve devāḥ tad etad indram eva sarve devā anuyanti om ity etad evākṣaram etena vai saṃsave parasyendraṃ vṛñjīta etena ha vai tad bako dālbhya ājakeśinām indraṃ vavarja om ity etenaivānināya tāny etāny aṣṭau aṣṭākṣarā gāyatrī gāyatraṃ sāma brahma u gāyatrī tad u brahmābhisaṃpadyate aṣṭāśaphāḥ paśavas teno paśavyam tasyaitāni nāmānīndraḥ karmākṣitir amṛtaṃ vyomānto vācaḥ bahur bhūyas sarvaṃ sarvasmād uttaraṃ jyotiḥ ṛtaṃ satyaṃ vijñānaṃ vivācanam aprativācyam pūrvaṃ sarvaṃ sarvā vāk sarvam idam api dhenuḥ pinvate parāg arvāk sā pṛthaksalilaṃ kāmadughākṣiti prāṇasaṃhitaṃ cakṣuśśrotraṃ vākprabhūtam manasā vyāptaṃ hṛdayāgram brāhmaṇabhaktam annaśubhaṃ varṣapavitraṃ gobhagam pṛthivyuparaṃ tapastanu varuṇapariyatanam indraśreṣṭhaṃ sahasrākṣaram ayutadhāram amṛtaṃ duhānā sarvān imāṃl lokān abhivikṣaratīti tad etat satyam akṣaraṃ yad om iti tasminn āpaḥ pratiṣṭhitā apsu pṛthivī pṛthivyām ime lokāḥ yathā sūcyā palāśāni saṃtṛṇṇāni syur evam etenākṣareṇeme lokāḥ saṃtṛṇṇāḥ tad idam imān atividhya daśadhā kṣarati śatadhā sahasradhāyutadhā prayutadhā niyutadhārbudadhā nyarbudadhā nikharvadhā padmam akṣitir vyomāntaḥ yathaugho viṣyandamānaḥ paraḥ parovarīyān bhavaty evam evaitad akṣaram paraḥ parovarīyo bhavati te haite lokā ūrdhvā eva śritāḥ ima evaṃ trayodaśamāsāḥ sa ya evaṃ vidvān udgāyati sa evam evaitāṃllokān ativahati om ity etenākṣareṇāmum ādityam mukha ādhatte eṣa ha vā etad akṣaram tasya sarvam āptam bhavati sarvaṃ jitaṃ na hāsya kaścana kāmo 'nāpto bhavati ya evaṃ veda taddha pṛthur vainyo divyān vrātyān papraccha sthūṇāṃ divastambhanīṃ sūryam āhur antarikṣe sūryaḥ pṛthivīpratiṣṭhaḥ apsu bhūmīḥ śiśyire bhūribhārāḥ kiṃ svin mahīr adhitiṣṭhanty āpa iti te ha pratyūcuḥ sthūṇām eva divastambhanīṃ sūryam āhur antarikṣe sūryaḥ pṛthivīpratiṣṭhaḥ apsu bhūmīḥ śiśyire bhūribhārāḥ satyam mahīr adhitiṣṭhanty āpa iti om ity etad evākṣaraṃ satyam tad etad āpo 'dhitiṣṭhanti prajāpatiḥ prajā asṛjata tā enaṃ sṛṣṭā annakāśinīr abhitas samantam paryaviśan tā abravīt kiṃkāmāḥ stheti annādyakāmā ity abruvan so 'bravīd ekaṃ vai vedam annādyam asṛkṣi sāmaiva tad vaḥ prayacchānīti tan naḥ prayacchety abruvan so 'bravīd imān vai paśūn bhūyiṣṭham upajīvāmaḥ ebhyaḥ prathamam pradāsyāmīti tebhyo hiṅkāram prāyacchat tasmāt paśavo hiṅkarikrato vijijñāsamānā iva caranti prastāvam manuṣyebhyaḥ tasmād u te stuvata ivedam me bhaviṣyaty ado me bhaviṣyatīti ādiṃ vayobhyaḥ tasmāt tāny ādadānāny upāpapātam iva caranti udgīthaṃ devebhyo 'mṛtam tasmāt te 'mṛtāḥ pratihāram āraṇyebhyaḥ paśubhyaḥ tasmāt te pratihṛtās tantasyamānā iva caranti upadravaṃ gandharvāpsarobhyaḥ tasmāt ta upadravaṃ gṛhṇanta iva caranti nidhanam pitṛbhyas tasmād u te nidhanasaṃsthāḥ tad yad ebhyas tat sāma prāyacchad etam evaibhyas tad ādityam prāyacchat sa yad anuditaḥ sa hiṅkāro 'rdhoditaḥ prastāva ā saṃgavam ādir mādhyandina udgītho 'parāhṇaḥ pratihāro yad upāstamayaṃ lohitāyati sa upadravo 'stamita eva nidhanam sa eṣa sarvair lokaiḥ samaḥ tad yad eṣa sarvair lokaiḥ samas tasmād eṣa eva sāma sa ha vai sāmavit sa sāma veda ya evaṃ veda te 'bruvan dūre vā idam asmat tatredaṃ kuru yatropajīvāmeti tad ṛtūn abhyatyanayat sa vasantam eva hiṅkāram akarod grīṣmam prastāvaṃ varṣām udgīthaṃ śaradam pratihāraṃ hemantaṃ nidhanam māsārdhamāsāv eva saptamāvakarot te 'bruvan nedīyo nvāvaitarhi tatraiva kuru yatropajīvāmeti tat parjanyam abhyatyanayat sa purovātam eva hiṅkāram akarot jīmūtān prastāvaṃ stanayitnum udgīthaṃ vidyutam pratihāraṃ vṛṣṭiṃ nidhanam yad vṛṣṭāt prajāś cauṣadhayaś ca jāyante te saptamyāv akarot te 'bruvan nedīyo nvāvaitarhi tatraiva kuru yatropajīvāmeti tad yajñam abhyatyanayat sa yajūṃṣy eva hiṅkāram akarod ṛcaḥ prastāvaṃ sāmāny udgīthaṃ stomam pratihāraṃ chando nidhanam svāhākāravaṣaṭkārāv eva saptamāv akarot te 'bruvan nedīyo nvāvaitarhi tatraiva kuru yatropajīvāmeti tat puruṣam abhyatyanayat sa mana eva hiṅkāram akarod vācam prastāvam prāṇam udgīthaṃ cakṣuḥ pratihāraṃ śrotraṃ nidhanam retaś caiva prajāṃ ca saptamāv akarot te 'bruvann atra vā enat tad akar yatropajīviṣyāma iti sa vidyād aham eva sāmāsmi mayy etā devatā iti na ha dūredevataḥ syāt yāvat ha vai ātmanā devān upāste tāvat asmai devāḥ bhavanti atha yaḥ etat evam veda aham eva sāma asmi mayi etāḥ sarvāḥ devatāḥ iti evam ha asmin etāḥ sarvāḥ devatāḥ bhavanti tat etat deva śrut sāma sarvāḥ ha vai devatāḥ śṛṇvanti evaṃvidam puṇyāya sādhave tāḥ enam puṇyam eva sādhu kārayanti sa ha sma āha sucittaḥ śailanaḥ yaḥ yajña kāmaḥ mām eva sa vṛṇītām tatas eva enam yajñaḥ upanaṃsyati evaṃvidam hi udgāyantam sarvāḥ devatāḥ anusaṃtṛpyanti tāḥ asmai tṛptāḥ tathā kariṣyanti yathā enam yajñaḥ upanaṃsyati iti devāḥ vai svargam lokam aipsan tam na śayānāḥ na āsīnāḥ na tiṣṭhantaḥ na dhāvantaḥ na eva kenacana karmaṇā āpnuvan te devāḥ prajāpatim upādhāvan svargam vai lokam aipsiṣma tam na śayānāḥ na āsīnāḥ na tiṣṭhantaḥ na dhāvantaḥ na eva kenacana karmaṇā āpāma tathā naḥ anuśādhi yathā svargam lokam āpnuyāma iti tān abravīt sāmnā anṛcena svargam lokam prayāta iti te sāmnā anṛcena svargam lokam prāyan pra vai ime sāmnā aguḥ iti tasmāt prasāma tasmāt u prasāmi annam atti devāḥ vai svargam lokam āyan te etāni ṛk padāni śarīrāṇi dhūnvantaḥ āyan te svargam lokam ajayan tāni ā divaḥ prakīrṇāni aśeran atha imāni prajāpatiḥ ṛk padāni śarīrāṇi saṃcitya abhyarcat yat abhyarcat tāḥ eva ṛcaḥ abhavan saivarg abhavad iyam eva śrīḥ ato devā abhavan athaiṣām imām asurāḥ śriyam avindanta tad evāsuram abhavat te devā abruvan yā vai naḥ śrīr abhūd avidanta tām asurāḥ kathaṃ nv eṣām imāṃ śriyam punar eva jayemeti te 'bruvann ṛcy eva sāma gāyāmeti te punaḥ pratyādrutyarci sāmāgāyan tenāsmāllokād asurān anudanta tad vai mādhyandine ca savane tṛtīyasavane ca narco 'parādho 'sti sa yat te ṛci gāyati tenāsmāl lokād dviṣantam bhrātṛvyaṃ nudate atha yad amṛte devatāsu prātassavanaṃ gāyati tena svargaṃ lokam eti prajāpatir vai sāmnemāṃ jitim ajayad yāsyeyaṃ jitis tām sa svargaṃ lokam ārohat te devāḥ prajāpatim upetyābruvann asmabhyam apīdaṃ sāma prayaccheti tatheti tad ebhyaḥ sāma prāyacchat tad enān idaṃ sāma svargaṃ lokaṃ nākāmayata voḍhum te devāḥ prajāpatim upetyābruvan yad vai naḥ sāma prādā idaṃ vai nas tat svargaṃ lokaṃ na kāmayate voḍhum iti tad vai pāpmanā saṃsṛjateti ko 'sya pāpmeti ṛg iti tad ṛcā samasṛjan tad idam prajāpater garhayamāṇam atiṣṭhad idaṃ vai mā tat pāpmanā samasrākṣur iti so 'bravīd yas tvaitena vyāvartayād vy eva sa pāpmanā vartātā iti sa ya etad ṛcā prātassavane vyāvartayati vy evaṃ sa pāpmanā vartate tad āhur yad ovā ovā iti gīyate kvātrarg bhavati kva sāmeti prastuvann evāṣṭābhir akṣaraiḥ prastauti aṣṭākṣarā gāyatrī akṣaram akṣaraṃ tryakṣaram tac caturviṃśatiḥ sampadyante caturviṃśatyakṣarā gāyatrī tām etām prastāvenarcam āptvā yā śrīr yāpacitir yaḥ svargo loko yad yaśo yad annādyaṃ tāny āgāyamāna āste prajāpatir devān asṛjata tān mṛtyuḥ pāpmānvasṛjyata te devāḥ prajāpatim upetyābruvan kasmād u no 'sṛṣṭhā mṛtyuṃ cen naḥ pāpmānam anvavasrakṣyann āsitheti tān abravīc chandāṃsi saṃbharata tāni yathāyatanam praviśata tato mṛtyunā pāpmanā vyāvartsyatheti vasavo gāyatrīṃ samabharan tāṃ te prāviśan tān sācchādayat rudrās triṣṭubhaṃ samabharan tāṃ te prāviśan tān sācchādayat ādityā jagatīṃ samabharan tāṃ te prāviśan tān sācchādayat viśve devā anuṣṭubhaṃ samabharan tāṃ te prāviśan tān sācchādayat tān asyām ṛcy asvarāyām mṛtyur nirajānād yathā maṇau maṇisūtram paripaśyed evam te svaram prāviśan tān svare sato na nirajānāt svarasya tu ghoṣenānvait ta om ity etad evākṣaraṃ samārohan etad evākṣaraṃ trayī vidyā yad ado 'mṛtaṃ tapati tat prapadya tato mṛtyunā pāpmanā vyāvartanta evam evaivaṃ vidvān om ity etad evākṣaraṃ samāruhya yad ado 'mṛtaṃ tapati tat prapadya tato mṛtyunā pāpmanā vyāvartate 'tho yasyaivaṃ vidvān udgāyati athaitad ekaviṃśaṃ sāma tasya trayy eva vidyā hiṅkāraḥ agnir vāyur asāv āditya eṣa prastāvaḥ ima eva lokā ādiḥ teṣu hīdaṃ lokeṣu sarvam āhitam śraddhā yajño dakṣiṇā eṣa udgīthaḥ diśo 'vāntaradiśa ākāśa eṣa pratihāraḥ āpaḥ prajā oṣadhaya eṣa upadravaḥ candramā nakṣatrāṇi pitara etan nidhanam tad etad ekaviṃśaṃ sāma sa ya evam etad ekaviṃśaṃ sāma vedaitena hāsya sarveṇodgītam bhavaty etasmād v eva sarvasmād āvṛścyate ya evaṃ vidvāṃsam upavadati idam eva idam agre antarikṣam āsīt tat u eva api etarhi tat yat etat antarikṣam yaḥ eva ayam pavate etat eva antarikṣam eṣa ha vai antarikṣa nāma eṣaḥ u eva eṣa vitataḥ tat yathā kāṣṭhena palāśe viṣkabdhe syātām akṣeṇa vā cakrau evam etena imau lokau viṣkabdhau tasmin idam sarvam antar tat yat asmin idam sarvam antar tasmāt antaryakṣam antaryakṣam ha vai nāma etat tat antarikṣam iti parokṣam ācakṣate tat yathā mūtāḥ prabaddhāḥ pralamberan evam ha etasmin sarve lokāḥ prabaddhāḥ pralambante tasya etasya sāmnaḥ tisraḥ āgāḥ trīṇi āgītāni ṣaḍ vibhūtayaḥ catasraḥ pratiṣṭhāḥ daśa pragāḥ sapta saṃsthāḥ dvau stobhau ekam rūpam tat yāḥ tisraḥ āgāḥ ime eva te lokāḥ atha yāni trīṇi āgītāni agniḥ vāyuḥ asau ādityaḥ etāni āgītāni na ha vai kāṃcana śriyam aparādhnoti ya evaṃ veda atha yāḥ ṣaṭ vibhūtayaḥ ṛtavaḥ te atha yāḥ catasraḥ pratiṣṭhāḥ imāḥ eva tāḥ catasraḥ diśaḥ atha ye daśa pragāḥ ime eva te daśa prāṇāḥ yāḥ sapta saṃsthāḥ yāḥ eva etāḥ saptā ahar rātrāḥ prācīḥ vaṣaṭkurvanti tāḥ eva tāḥ atha yau dvau stobhau ahorātre eva te atha yat ekam rūpam karma eva tat karmaṇā hi idam sarvam vikriyate tasya etasya sāmnaḥ devāḥ ājim āyan sa prajāpatiḥ harasā hiṅkāram udajayat agniḥ tejasā prastāvam rūpeṇa bṛhaspatiḥ udgītham svadhayā pitaraḥ pratihāram vīryeṇa indraḥ nidhanam atha itare devāḥ antaritāḥ iva āsan te indram abruvan tava vai vayam smaḥ anu naḥ etasmin sāman ābhaja iti tebhyaḥ svaram prāyacchat tam prajāpatiḥ abravīt kathā ittham akaḥ sarvam vai ebhyaḥ sāma prādāḥ etāvat vāva sāma yāvān svaraḥ ṛc vai eṣā ṛte svarāt bhavati iti saḥ abravīt punar vai aham eṣām etam rasam ādāsye iti tān abravīt upa mā gāyata abhi mā svarata iti tathā iti tam upāgāyan tam abhyasvaran teṣām punar rasam ādatta sa yathā madhu dhāne madhu nālībhiḥ madhu āsiñcāt evam eva tat sāman punar rasam āsiñcat tasmāt u ha na upagāyet indraḥ eṣa yat udgātā sa yathā asau amīṣām rasam ādatte evam eṣa teṣām rasam ādatte kāmam ha tu yajamānaḥ upagāyet yajamānasya hi tat bhavati atha u brahmacārī ācārya uktaḥ tat u vai āhuḥ upa eva gāyet diśaḥ hi upāgāyan diśām evam salokatām jayati iti te ye eva ime mukhyāḥ prāṇāḥ ete eva udgātāraḥ ca upagātāraḥ ca ime ha trayaḥ udgātāraḥ ime u catvāraḥ upagātāraḥ tasmāt u caturaḥ eva upagātṝn kurvīta tasmāt u ha upagātṝn pratyabhimṛśet diśaḥ stha śrotram me mā hiṃsiṣṭa iti sa yaḥ sa rasaḥ āsīt yaḥ eva ayam pavate eṣaḥ eva sa rasaḥ sa yathā madhu ālopam adyāt iti ha sma āha sucittaḥ śailanaḥ evam etasya rasasya ātmānam pūrayeta saḥ eva udgātā ātmānam ca yajamānam ca amṛta tvam gamayati iti ayam eva idam agre ākāśaḥ āsīt saḥ u eva api etarhi sa yaḥ saḥ ākāśaḥ vāc eva sā tasmāt ākāśāt vāc vadati tām etām vācam prajāpatiḥ abhyapīḍayat tasyāḥ abhipīḍitāyai rasaḥ prāṇedat te eva ime lokāḥ abhavan saḥ imān lokān abhyapīḍayat teṣām abhipīḍitānām rasaḥ prāṇedat tāḥ eva etāḥ devatāḥ abhavan agniḥ vāyuḥ asau ādityaḥ iti saḥ etāḥ devatāḥ abhyapīḍayat tāsām abhipīḍitānām rasaḥ prāṇedat sā trayī vidyā bhavat sa trayīm vidyām abhyapīḍayat tasyāḥ abhipīḍitāyai rasaḥ prāṇedat tāḥ eva etāḥ vyāhṛtayaḥ abhavan bhūḥ bhuvaḥ svar iti saḥ etāḥ vyāhṛtīḥ abhyapīḍayat tāsām abhipīḍitānām rasaḥ prāṇedat tat etat akṣaram abhavat om iti yat etat saḥ etat akṣaram abhyapīḍayat tasya abhipīḍitasya rasaḥ prāṇedat tat akṣarat eva yat akṣarat eva tasmāt akṣaram yat u eva akṣaram na akṣīyata tasmāt akṣayam akṣayam ha vai nāma etat tat akṣaram iti parokṣam ācakṣate tat ha etat eke om iti gāyanti tat tathā na gāyet īśvaraḥ ha enat etena rasena antardhātoḥ atha u dve iva evam bhavataḥ om iti o iti u ha eke gāyanti tat u ha tat na gītam na eva tathā gāyet om iti eva gāyet tat enat etena rasena saṃdadhāti tat etam rasam tarpayati rasaḥ tṛptaḥ akṣaram tarpayati akṣaram tṛptam vyāhṛtīḥ tarpayati vyāhṛtayaḥ tṛptāḥ vedān tarpayanti vedāḥ tṛptāḥ devatāḥ tarpayanti devatāḥ tṛptāḥ lokān tarpayanti lokāḥ tṛptāḥ akṣaram tarpayanti akṣaram tṛptam vācam tarpayati vāc tṛptā ākāśam tarpayati ākāśaḥ tṛptaḥ prajāḥ tarpayati tṛpyati prajayā paśubhiḥ yaḥ etat evam veda atha u yasya evam vidvān udgāyati ayam eva idam ākāśaḥ āsīt saḥ u eva api etarhi sa yaḥ saḥ ākāśaḥ ādityaḥ eva sa etasmin hi udite sarvam idam ākāśate tasya martya amṛtayoḥ vai tīrāṇi samudraḥ eva tat yat samudreṇa parigṛhītam tat mṛtyoḥ āptam atha yat param tat amṛtam sa yaḥ ha sa samudraḥ yaḥ eva ayam pavate eṣaḥ eva sa samudraḥ etam hi saṃdravantam sarvāṇi bhūtāni anusaṃdravanti tasya dyāvāpṛthivī eva rodhasī atha yathā nadyām kaṃsāni vā prahīṇāni syuḥ sarāṃsi vā evam asya ayam pārthivaḥ samudraḥ saḥ eṣa pāre eva samudrasya udeti saḥ udyan eva vāyoḥ pṛṣṭhe ākramate saḥ amṛtāt eva udeti amṛtam anusaṃcarati amṛte pratiṣṭhitaḥ tasya etat trivṛt rūpam mṛtyoḥ an āptam śuklam kṛṣṇam puruṣaḥ tat yat śuklam tat vācaḥ rūpam ṛcaḥ agneḥ mṛtyoḥ sā yā sā vāc ṛc sā atha yaḥ agniḥ mṛtyuḥ saḥ atha yat kṛṣṇam tat apām rūpam annasya manasaḥ yajuṣaḥ tat yāḥ tāḥ āpaḥ annam tat atha yat manaḥ yajuḥ tat atha yaḥ puruṣaḥ sa prāṇaḥ tat sāma tat brahma tat amṛtam sa yaḥ prāṇaḥ tat sāma atha yat brahma tat amṛtam atha adhyātmam idam eva cakṣuḥ trivṛt śuklam kṛṣṇam puruṣaḥ tat yat śuklam tat vācaḥ rūpam ṛcaḥ agneḥ mṛtyoḥ sā yā sā vāc ṛc sā atha yaḥ agniḥ mṛtyuḥ saḥ atha yat kṛṣṇam tat apām rūpam annasya manasaḥ yajuṣaḥ tat yāḥ tāḥ āpaḥ annam tat atha yat manaḥ yajuḥ tat atha yaḥ puruṣaḥ sa prāṇaḥ tat sāma tat brahma tat amṛtam sa yaḥ prāṇaḥ tat sāma atha yat brahma tat amṛtam sā eṣā utkrāntiḥ brahmaṇaḥ atha atas parākrāntiḥ sā yā sā ākrāntiḥ vidyut eva sā sa yat eva vidyutaḥ vidyotamānāyai śyetam rūpam bhavati tat vācaḥ rūpam ṛcaḥ agneḥ mṛtyoḥ yat u eva vidyutaḥ saṃdravantyai nīlam rūpam bhavati tat apām rūpam annasya manasaḥ yajuṣaḥ yaḥ eva eṣa vidyuti puruṣaḥ sa prāṇaḥ tat sāma tat brahma tat amṛtam sa yaḥ prāṇaḥ tat sāma atha yat brahma tat amṛtam sa ha eṣaḥ amṛtena parivṛḍhaḥ mṛtyum adhyāste annam kṛtvā atha eṣaḥ eva puruṣaḥ yaḥ ayam cakṣuṣi yaḥ āditye saḥ atipuruṣaḥ yaḥ vidyuti sa parama puruṣaḥ ete ha vāva trayaḥ puruṣāḥ ā ha asya ete jāyante sa yaḥ ayam cakṣuṣi eṣaḥ anurūpaḥ nāma anvaṅ hi eṣa sarvāṇi rūpāṇi tam anurūpaḥ iti upāsīta anvañci ha enam sarvāṇi rūpāṇi bhavanti yaḥ āditye sa pratirūpaḥ pratyaṅ hi eṣa sarvāṇi rūpāṇi tam pratirūpaḥ iti upāsīta pratyañci ha enam sarvāṇi rūpāṇi bhavanti yaḥ vidyuti sa sarva rūpaḥ sarvāṇi hi etasmin rūpāṇi tam sarva rūpaḥ iti upāsīta asmin sarvāṇi ha asmin rūpāṇi bhavanti ete ha vāva trayaḥ puruṣāḥ ā ha asya ete jāyante yaḥ etat evam veda atha u yasya evam vidvān udgāyati ayam evedam agra ākāśa āsīt sa u evāpy etarhi sa yaḥ sa ākāśa indra eva saḥ sa yaḥ sa indra eṣa eva sa ya eṣa eva tapati sa eṣa saptaraśmir vṛṣabhas tuviṣmān tasya vāṅmayo raśmiḥ prāṅ pratiṣṭhitaḥ sā yā sā vāg agniḥ saḥ sa daśadhā bhavati śatadhā sahasradhāyutadhā prayutadhā niyutadhārbudadhā nyarbudadhā nikharvadhā padmam akṣitir vyomāntaḥ sa eṣa etasya raśmir vāg bhūtvā sarvāsv āsu prajāsu pratyavasthitaḥ sa yaḥ kaś ca vadaty etasyaiva raśminā vadati atha manomayo dakṣiṇā pratiṣṭhitaḥ tad yat tan manaś candramāḥ saḥ sa daśadhā bhavati sa eṣa etasya raśmir mano bhūtvā sarvāsv āsu prajāsu pratyavasthitaḥ sa yaḥ kaś ca manuta etasyaiva raśminā manute atha cakṣurmayaḥ pratyaṅ pratiṣṭhitaḥ tad yat tac cakṣur ādityaḥ saḥ sa daśadhā bhavati sa eṣa etasya raśmiś cakṣur bhūtvā sarvāsv āsu prajāsu pratyavasthitaḥ sa yaḥ kaś ca paśyaty etasyaiva raśminā paśyati atha śrotramaya udaṅ pratiṣṭhitaḥ tad yat tac chrotraṃ diśas tāḥ sa daśadhā bhavati sa eṣa etasya raśmiḥ śrotram bhūtvā sarvāsv āsu prajāsu pratyavasthitaḥ sa yaḥ kaś ca śṛṇoty etasyaiva raśminā śṛṇoti atha prāṇamaya ūrdhvaḥ pratiṣṭhitaḥ sa yaḥ sa prāṇo vāyuḥ saḥ sa daśadhā bhavati sa eṣa etasya raśmiḥ prāṇo bhūtvā sarvāsv āsu prajāsu pratyavasthitaḥ sa yaḥ kaś ca prāṇity etasyaiva raśminā prāṇiti athāsumayas tiryaṅ pratiṣṭhitaḥ sa ha sa īśāno nāma sa daśadhā bhavati sa eṣa etasya raśmir asur bhūtvā sarvāsv āsu prajāsu pratyavasthitaḥ sa yaḥ kaś cāsumān etasyaiva raśmināsumān athānnamayo 'rvāṅ pratiṣṭhitaḥ tad yat tad annam āpas tāḥ sa daśadhā bhavati śatadhā sahasradhāyutadhā prayutadhā niyutadhārbudadhā nyarbudadhā nikharvadhā padmam akṣitir vyomāntaḥ sa eṣa etasya raśmir annam bhūtvā sarvāsv āsu prajāsu pratyavasthitaḥ sa yaḥ kaś cāśnāty etasyaiva raśmināśnāti sa eṣa saptaraśmir vṛṣabhas tuviṣmān tad etad ṛcābhyanūcyate yaḥ saptaraśmir vṛṣabhas tuviṣmān avāsṛjat sartave sapta sindhūn yo rauhiṇam asphurad vajrabāhur dyām ārohantaṃ sa janāsa indra iti yaḥ saptaraśmir iti sapta hy eta ādityasya raśmayaḥ vṛṣabha iti eṣa hy evāsām prajānām ṛṣabhaḥ tuviṣmān iti mahīyaivāsyaiṣā avāsṛjat sartave sapta sindhūn iti sapta hy ete sindhavaḥ tair idaṃ sarvaṃ sitam tad yad etair idaṃ sarvaṃ sitaṃ tasmāt sindhavaḥ yo rauhiṇam asphurad vajrabāhur iti eṣa hi rauhiṇam asphurad vajrabāhuḥ dyām ārohantaṃ sa janāsa indra iti eṣa hīndraḥ tad yathā girim panthānaḥ samudiyur iti ha smāha śāṭyāyanir evam eta ādityasya raśmaya etam ādityaṃ sarvato 'piyanti sa haivaṃ vidvān om ity ādadāna etair etasya raśmibhir etam ādityaṃ sarvato 'pyeti tad etat sarvatodvāram aniṣedhaṃ sāma anyatodvāraṃ hainad eka evābhraṃgam upāsate ato 'nyathā vidyuḥ atha ya etad evaṃ veda sa evaitat sarvatodvāram aniṣedhaṃ sāma veda sā eṣā vidyut yad etan maṇḍalaṃ samantam paripatati tat sāma atha yat param atibhāti sa puṇyakṛtyāyai rasaḥ tam abhyatimucyate tad etad abhrātṛvyaṃ sāma na ha vā indraḥ kaṃcana bhrātṛvyam paśyate sa yathendro na kaṃcana bhrātṛvyam paśyata evam eva na kaṃcana bhrātṛvyam paśyate ya etad evaṃ vedātho yasyaivaṃ vidvān udgāyati ayam evedam agra ākāśa āsīt sa u evāpy etarhi sa yaḥ sa ākāśa indra eva saḥ sa yaḥ sa indraḥ sāmaiva tat tasyaitasya sāmna iyam eva prācī digghiṅkāra iyam prastāva iyam ādir iyam udgītho 'sau pratihāro 'ntarikṣam upadrava iyam eva nidhanam tad etat saptavidhaṃ sāma sa ya evam etat saptavidhaṃ sāma veda yat kiṃ ca prācyāṃ diśi yā devatā ye manuṣyā ye paśavo yad annādyaṃ tat sarvaṃ hiṅkāreṇāpnoti atha yad dakṣiṇāyāṃ diśi tat sarvam prastāvenāpnoti atha yat pratīcyāṃ diśi tat sarvam ādināpnoti atha yad udīcyāṃ diśi tat sarvam udgīthenāpnoti atha yad amuṣyāṃ diśi tat sarvam pratihāreṇāpnoti atha yad antarikṣe tat sarvam upadraveṇāpnoti atha yad asyāṃ diśi yā devatā ye manuṣyā ye paśavo yad annādyaṃ tat sarvaṃ nidhanenāpnoti sarvaṃ haivāsyāptam bhavati sarvaṃ jitaṃ na hāsya kaścana kāmo 'nāpto bhavati ya evaṃ veda sa yaddha kiṃ ca kiṃ caivaṃ vidvān eṣu lokeṣu kurute svasya haiva tat svataḥ kurute tad etad ṛcābhyanūcyate yad dyāva indra te śataṃ śatam bhūmīr uta syuḥ na tvā vajrint sahasraṃ sūryā anu na jātam aṣṭa rodasī iti yad dyāva indra te śataṃ śatam bhūmīr uta syur iti yac chataṃ dyāvaḥ syuḥ śatam bhūmyas tābhya eṣa evākāśo jyāyān na tvā vajrint sahasraṃ sūryā anv iti na hy etaṃ sahasraṃ cana sūryā anu na jātam aṣṭa rodasī iti na hy etaṃ jātaṃ rodanti ime ha vāva rodasī tābhyām eṣa evākāśo jyāyān etasmin hy evaite antaḥ sa yaḥ sa ākāśa indra eva saḥ sa yaḥ sa indra eṣa eva sa ya eṣa tapati sa eṣo 'bhrāṇy atimucyamāna eti tad yathaiṣo 'bhrāṇy atimucyamāna ety evam eva sa sarvasmāt pāpmano 'timucyamāna eti ya evaṃ vedātho yasyaivaṃ vidvān udgāyati trivṛt sāma catuṣpād brahma tṛtīyam indraḥ tṛtīyam prajāpatiḥ tṛtīyam annam eva caturthaḥ pādaḥ tat yat vai brahma sa prāṇaḥ atha yaḥ indraḥ sā vāc atha yaḥ prajāpatiḥ tat manaḥ annam eva caturthaḥ pādaḥ manaḥ eva hiṅkāraḥ vāc prastāvaḥ prāṇaḥ udgīthaḥ annam eva caturthaḥ pādaḥ karoti eva vācā nayati prāṇena gamayati manasā tat etat niruddham yat manaḥ tena yatra kāmayate tat ātmānam ca yajamānam ca dadhāti atha adhidaivatam candramāḥ eva hiṅkāraḥ agniḥ prastāvaḥ ādityaḥ udgīthaḥ āpaḥ eva caturthaḥ pādaḥ taddhi pratyakṣam annam tāḥ vai etāḥ devatāḥ amāvāsyām rātrim saṃyanti candramāḥ amāvāsyām rātrim ādityam praviśati ādityaḥ agnim tat yat saṃyanti tasmāt sāma sa ha vai sāma vid sa sāma veda yaḥ evam veda tāsām vai etāsām devatānām ekaikā eva devatā sāma bhavati eṣaḥ eva ādityaḥ trivṛt catuṣpād raśmayaḥ maṇḍalam puruṣaḥ raśmayaḥ eva hiṅkāraḥ tasmāt te prathamatas eva udyataḥ tāyante maṇḍalam prastāvaḥ puruṣaḥ udgīthaḥ yāḥ etāḥ āpaḥ antar saḥ eva caturthaḥ pādaḥ evam eva candramasaḥ raśmayaḥ maṇḍalam puruṣaḥ raśmayaḥ eva hiṅkāraḥ maṇḍalam prastāvaḥ puruṣaḥ udgīthaḥ yāḥ etāḥ āpaḥ antar saḥ eva caturthaḥ pādaḥ catvāri anyāni catvāri anyāni tāni aṣṭau aṣṭa akṣarā gāyatrī gāyatram sāma brahma u gāyatrī tad u brahmābhisaṃpadyate aṣṭāśaphāḥ paśavaḥ athādhyātmam idam eva cakṣus trivṛc catuṣpāc chuklaṃ kṛṣṇam puruṣaḥ śuklam eva hiṅkāraḥ kṛṣṇam prastāvaḥ puruṣa udgītho yā imā āpo 'ntas sa eva caturthaḥ pādaḥ idam ādityasyāyanam idaṃ candramasaḥ catvārīmāni catvārīmāni tāny aṣṭau aṣṭākṣarā gāyatrī gāyatraṃ sāma brahma u gāyatrī tad u brahmābhisaṃpadyate aṣṭāśaphāḥ paśavas teno paśavyam sa yo 'yam pavate sa eṣa eva prajāpatiḥ tad v eva sāma tasyāyaṃ devo yo 'yaṃ cakṣuṣi puruṣaḥ sa eṣa āhutim atimatyotkrāntaḥ atha yāv etau candramāś cādityaś ca yāv etāv apsu dṛśyete etāv etayor devau yaddha vā idam āhur devānāṃ devā ity ete ha te ta eta āhutim atimatyotkrāntāḥ taddha pṛthur vainyo divyān vrātyān papraccha yebhir vāta iṣitaḥ pravāti ye dadante pañca diśaḥ samīcīḥ ya āhutīr atyamanyanta devā apāṃ netāraḥ katame ta āsann iti te ha pratyūcur imām eṣām pṛthivīṃ vasta eko 'ntarikṣam pary eko babhūva divam eko dadate yo vidhartā viśvā āśāḥ pratirakṣanty anya iti imām eṣām pṛthivīṃ vasta eka ity agnir ha saḥ antarikṣam pary eko babhūveti vāyur ha saḥ divam eko dadate yo vidhartety ādityo ha saḥ viśvā āśāḥ pratirakṣanty anya iti etā ha vai devatā viśvā āśāḥ pratirakṣanti candramā nakṣatrāṇīti tā etāḥ sāmaiva satyo vyūḍho annādyāya athaitat sāma tad āhuḥ saṃvatsara eva sāmeti tasya vasanta eva hiṅkāraḥ tasmāt paśavo vasantā hiṅkarikrataḥ samudāyanti grīṣmaḥ prastāvaḥ anirukto vai prastāvo 'nirukta ṛtūnāṃ grīṣmaḥ varṣā udgīthaḥ ud iva vai varṣaṃ gāyati śarat pratihāraḥ śaradi ha khalu vai bhūyiṣṭhā oṣadhayaḥ pacyante hemanto nidhanam nidhanakṛtā iva vai heman prajā bhavanti tāv etāv antau saṃdhattaḥ etad anv anantaḥ saṃvatsaraḥ tasyaitāv antau yaddhemantaś ca vasantaś ca etad anu grāmasyāntau sametaḥ etad anu niṣkasyāntau sametaḥ etad anv ahir bhogān paryāhṛtya śaye tad yathā ha vai niṣkaḥ samantaṃ grīvā abhiparyakta evam anantaṃ sāma sa ya evam etad anantaṃ sāma vedānantatām eva jayati athaitat parjanye sāma tasya purovāta eva hiṅkāraḥ atha yad abhrāṇi saṃplāvayati sa prastāvaḥ atha yat stanayati sa udgīthaḥ atha yad vidyotate sa pratihāraḥ atha yad varṣati tan nidhanam tad etat parjanye sāma sa ya evam etat parjanye sāma veda varṣuko hāsmai parjanyo bhavati athaitat puruṣe sāma tasyāyam eva hiṅkāro 'yam prastāvo 'yam udgītho 'yam pratihāra idaṃ nidhanam tad etat puruṣe sāma sa ya evam etat puruṣe sāma vedordhva eva prajayā paśubhir ārohann eti ya u enat pratyag veda ye pratyañco lokās tāñ jayati tasyāyam eva hiṅkāro 'yam prastāvo 'yam udgītho 'yam pratihāra idaṃ nidhanam ye pratyañco lokās tāñ jayati ya u enat tiryag veda ye tiryañco lokās tāñ jayati tasya lomaiva hiṅkāras tvak prastāvo māṃsam udgītho 'sthi pratihāro majjā nidhanam tasya trīṇy āvir gāyati prastāvam pratihāraṃ nidhanam tasmāt puruṣasya trīṇy asthīny āvir dantāś ca dvayāś ca nakhāḥ ye tiryañco lokās tāñjayati ya u enat samyag veda ye samyañco lokās tāñ jayati tasya mana eva hiṅkāro vāk prastāvaḥ prāṇa udgīthaś cakṣuḥ pratihāraḥ śrotraṃ nidhanam ye samyañco lokās tāñ jayati athaitad devatāsu sāma tasya vāyur eva hiṅkāro 'gniḥ prastāva āditya udgīthaś candramā pratihāro diśa eva nidhanam tad etad devatāsu sāma sa ya evam etad devatāsu sāma veda devatānām eva salokatāṃ jayati tasyaitās tisra āgā āgneyy ekaindry ekā vaiśvadevy ekā sā yā mandrā sāgneyī tayā prātassavanasyodgeyam āgneyaṃ vai prātassavanam āgneyo 'yaṃ lokaḥ svayāgayā prātassavanasyodgāyaty ṛdhnotīmaṃ lokam atha yā ghoṣiṇy upabdimatī saindrī tayā mādhyandinasya savanasyodgeyam aindraṃ vai mādhyandinaṃ savanam aindro 'sau lokaḥ svayāgayā mādhyandinasya savanasyodgāyaty ṛdhnoty amuṃ lokam atha yāṃ vīṅkhayann iva prathayann iva gāyati sā vaiśvadevī tayā tṛtīyasavanasyodgeyam vaiśvadevaṃ vai tṛtīyasavanaṃ vaiśvadevo 'yam antarālokaḥ svayāgayā tṛtīyasavanasyodgāyaty ṛdhnotīmam antarālokam atho uccā khalv āhur ekayaivāgayodgeyaṃ yad evāsya madhyaṃ vāca iti tad yayā vai vācā vyāyacchamāna udgāyati tad evāsya madhyaṃ vācaḥ tayā vā etayā vācā sarvā vāca upagacchati avyāsiktām ekasthāṃ śriyam ṛdhnoti ya evaṃ veda atha yā krauñcā sā bārhaspatyā sa yo brahmavarcasakāmaḥ syāt sa tayodgāyet tad brahma vai bṛhaspatiḥ tad vai brahmavarcasam ṛdhnoti tathā ha brahmavarcasī bhavati atha ha caikitāneya ekasyaiva sāmna āgāṃ gāyati gāyatrasyaiva tad anavānaṃ geyam tat sāmna evā pratihārād anavānaṃ geyam tat prāṇo vai gāyatram tad vai prāṇam ṛdhnoti tathā ha sarvam āyur eti atha ha brahmadattam caikitāneyam udgāyantam kuravaḥ upoduḥ ujjahihi sāma dālbhya iti sa ha upodyamānaḥ nitarām jagau tam ha ūcuḥ kim upodyamānaḥ nitarām agāsīḥ iti sa ha uvāca idam vai loma iti etat eva etat pratyupaśṛṇmaḥ tasmāt u ye etat upāvādiṣuḥ lomaśāni iva teṣām śmaśānāni bhavitāraḥ atha vayam ud eva gātāraḥ smaḥ iti atha ha rājā jaivaliḥ galūnasam ārkṣākāyaṇam śāmūla parṇābhyām utthitam papraccha ṛcā gātā śālāvatya sāmnā iti na eva rājan ṛcā iti ha uvāca na sāmnā iti tat yūyam tarhi sarve eva paṇāyyāḥ bhaviṣyatha ye evam vidvāṃsaḥ agāyata iti atha yaddhāvakṣyad ṛcā ca sāmnā cāgāmeti dhītena vai tad yātayāmnāmalākāṇḍenāgāteti haināṃs tad avakṣyat taddha tad uvāca svareṇa caiva hiṅkāreṇa cāgāmeti atha ha satyādhivākaś caitrarathiḥ satyayajñam pauluṣitam uvāca prācīnayogeti mama ced vai tvaṃ sāma vidvān sāmnārtvijyaṃ kariṣyasi naiva tarhi punar dīkṣām abhidhyātāsīti muhurdīkṣī hy āsa sa hovāca yo vai sāmnaḥ śriyaṃ vidvān sāmnārtvijyaṃ karoti śrīmān eva bhavati mano vāva sāmnaḥ śrīr iti yo vai sāmnaḥ pratiṣṭhāṃ vidvān sāmnārtvijyaṃ karoti praty eva tiṣṭhati vāg vāva sāmnaḥ pratiṣṭheti yo vai sāmnaḥ suvarṇaṃ vidvān sāmnārtvijyaṃ karoty adhy asya gṛhe suvarṇaṃ gamyate prāṇo vāva sāmnaḥ suvarṇam iti yo vai sāmno 'pacitiṃ vidvān sāmnārtvijyaṃ karoty apacitimān eva bhavati cakṣur vāva sāmno 'pacitir iti yo vai sāmnaḥ śrutiṃ vidvān sāmnārtvijyaṃ karoti śrutimān eva bhavati śrotraṃ vāva sāmnaḥ śrutir iti catvāri vāk parimitā padāni tāni vidur brāhmaṇā ye manīṣiṇaḥ guhā trīṇi nihitā neṅgayanti turīyaṃ vāco manuṣyā vadantīti vāg eva sāma vācā hi sāma gāyati vāg evoktham vācā hy ukthaṃ śaṃsati vāg eva yajuḥ vācā hi yajur anuvartate tad yat kiṃ cārvācīnam brahmaṇas tad vāg eva sarvam atha yad anyatra brahmopadiśyate naiva hi tenārtvijyaṃ karoti parokṣeṇaiva tu kṛtam bhavati tasyā etasyai vāco manaḥ pādaś cakṣuḥ pādaḥ śrotram pādo vāg eva caturthaḥ pādaḥ tad yad vai manasā dhyāyati tad vācā vadati yac cakṣuṣā paśyati tad vācā vadati yac chrotreṇa śṛṇoti tad vācā vadati tad yad etat sarvaṃ vācam evābhisamayati tasmād vāg eva sāma sa ha vai sāmavit sa sāma veda ya evaṃ veda tasyā etasyai vācaḥ prāṇā evāsuḥ eṣu hīdaṃ sarvam asūteti tena ha etena asunā devāḥ jīvanti pitaraḥ jīvanti manuṣyāḥ jīvanti paśavaḥ jīvanti gandharva apsarasaḥ jīvanti sarvam idam jīvati tat āhuḥ yat asunā idam sarvam jīvati kaḥ sāmnaḥ asuḥ iti prāṇaḥ iti brūyāt prāṇaḥ ha vāva sāmnaḥ asuḥ saḥ eṣa prāṇaḥ vāci pratiṣṭhitaḥ vāc u prāṇe pratiṣṭhitā tau etau evam anyonyasmin pratiṣṭhitau pratitiṣṭhati yaḥ evam veda tat etat ṛcā abhyanūcyate aditiḥ dyauḥ aditiḥ antarikṣam aditiḥ mātā sa pitā sa putraḥ viśve devāḥ aditiḥ pañca janāḥ aditiḥ jātam aditiḥ janitvam iti aditiḥ dyauḥ aditiḥ antarikṣam iti eṣā vai dyauḥ eṣā antarikṣam aditiḥ mātā sa pitā sa putraḥ iti eṣā vai mātā eṣā pitā eṣā putraḥ viśve devāḥ aditiḥ pañca janāḥ iti ye devāḥ asurebhyaḥ pūrve pañca janāḥ āsan yaḥ eva asau āditye puruṣaḥ yaḥ candramasi yaḥ vidyuti yaḥ apsu yaḥ ayam akṣan antar eṣaḥ eva te tat eṣā eva aditiḥ jātam aditiḥ janitvam iti eṣā hi eva jātam eṣā janitvam āruṇir ha vāsiṣṭhaṃ caikitāneyam brahmacaryam upeyāya taṃ hovācājānāsi saumya gautama yad idaṃ vayaṃ caikitāneyāḥ sāmaivopāsmahe kāṃ tvaṃ devatām upāssa iti sāmaiva bhagavanta iti hovāca taṃ ha papraccha yad agnau tad vetthā3 iti jyotir vā etat tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yat pṛthivyāṃ tad vetthā3 iti pratiṣṭhā vā eṣā tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yad apsu tad vetthā3 iti śāntir vā eṣā tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yad antarikṣe tad vetthā3 iti ātmā vā eṣa tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yad vāyau tad vetthā3 iti śrīr vā eṣā tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yad dikṣu tad vetthā3 iti vyāptir vā eṣā tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yad divi tad vetthā3 iti vibhūtir vā eṣā tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yad āditye tad vetthā3 iti tejo vā etat tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yac candramasi tad vetthā3 iti bhā vā eṣā tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yan nakṣatreṣu tad vetthā3 iti prajñā vā eṣā tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yad anne tad vetthā3 iti reto vā etat tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yat paśuṣu tad vetthā3 iti yaśo vā etat tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yad ṛci tad vetthā3 iti stomo vā eṣa tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti yad yajuṣi tad vetthā3 iti karma vā etat tasya sāmno yad vayaṃ sāmopāsmaha iti atha kim upāssa iti akṣaram iti katamat tad akṣaram iti yat kṣaran nākṣīyateti katamat tat kṣaran nākṣīyateti indra iti katamaḥ sa indra iti yo 'kṣan ramata iti katamaḥ sa yo 'kṣan ramata iti iyaṃ devateti hovāca yo 'yaṃ cakṣuṣi puruṣa eṣa indra eṣa prajāpatiḥ sa samaḥ pṛthivyā sama ākāśena samo divā samaḥ sarveṇa bhūtena eṣa paro divo dīpyate eṣa evedaṃ sarvam ity upāsitavyaḥ sa ya etad evaṃ veda jyotiṣmān pratiṣṭhāvāñchāntimān ātmavāñchrīmān vyāptimān vibhūtimāṃstejasvī bhāvān prajñāvān retasvī yaśasvī stomavān karmavān akṣaravān indriyavān sāmanvī bhavati tadv etad ṛcābhyanūcyate rūpaṃ rūpam pratirūpo babhūva tad asya rūpam praticakṣaṇāya indro māyābhiḥ pururūpa īyate yuktā hy asya harayaḥ śatā daśeti rūpaṃ rūpam pratirūpo babhūveti rūpaṃ rūpaṃ hy eṣa pratirūpo babhūva tad asya rūpam praticakṣaṇāyeti praticakṣaṇāya hāsyaitad rūpam indro māyābhiḥ pururūpa īyata iti māyābhir hy eṣa etat pururūpa īyate yuktā hy asya harayaḥ śatā daśeti sahasraṃ haita ādityasya raśmayaḥ te 'sya yuktās tair idaṃ sarvaṃ harati tad yad etair idaṃ sarvaṃ harati tasmāddharayaḥ rūpaṃ rūpam maghavā bobhavīti māyāḥ kṛṇvānaḥ pari tanvaṃ svām trir yad divaḥ pari muhūrtam āgāt svair mantrair anṛtupā ṛtāveti rūpaṃ rūpam maghavā bobhavītīti rūpaṃ rūpaṃ hy eṣa maghavā bobhavīti māyāḥ kṛṇvānaḥ pari tanvaṃ svām iti māyābhir hy eṣa etat svāṃ tanuṃ gopāyati trir yad divaḥ pari muhūrtam āgād iti trir ha vā eṣa etasya muhūrtasyemām pṛthivīṃ samantaḥ paryetīmāḥ prajāḥ saṃcakṣāṇaḥ svair mantrair anṛtupā ṛtāveti anṛtupā hy eṣa etad ṛtāvā taddha pṛthur vainyo divyān vrātyān papracchendram uktham ṛcam udgītham āhur brahma sāma prāṇaṃ vyānam mano vā cakṣur apānam āhuḥ śrotraṃ śrotriyā bahudhā vadantīti te pratyūcur ṛṣaya ete mantrakṛtaḥ purājāḥ punar ājāyante vedānāṃ guptyai kam te vai vidvāṃso vainya tad vadanti samānam puruṣam bahudhā niviṣṭam iti imāṃ ha vā tad devatāṃ trayyāṃ vidyāyām imāṃ samānām abhy eka āpayanti naike yo ha vāvaitad evaṃ veda sa evaitāṃ devatāṃ samprati veda sa eṣa indra udgīthaḥ sa yadaiṣa indra udgītha āgacchati naivodgātuś copagātṝṇāṃ ca vijñāyate ita evordhvaḥ svar udeti sa upari mūrdhno lelāyati sa vidyād āgamad indro neha kaścana pāpmā nyaṅgaḥ pariśekṣyata iti tasmin ha na kaścana pāpmā nyaṅgaḥ pariśiṣyate tad etad abhrātṛvyaṃ sāma na ha vā indraḥ kaṃcana bhrātṛvyam paśyate sa yathendro na kaṃcana bhrātṛvyam paśyata evam eva na kaṃcana bhrātṛvyam paśyate ya etad evaṃ vedātho yasyaivaṃ vidvān udgāyati prajāpatir vai vedo 'gra āsīt saḥ akāmayata bahuḥ syām prajāyeya bhūmānam gaccheyam iti sa ṣoḍaśadhā ātmānam vyakuruta bhadram ca samāptiḥ ca ābhūtiḥ ca sambhūtiḥ ca bhūtam ca sarvam ca rūpam ca aparimitam ca śrīḥ ca yaśaḥ ca nāma ca agram ca sajātāḥ ca payaḥ ca mahīyā ca rasaḥ ca tat yat bhadram hṛdayam asya tat tatas saṃvatsaram asṛjata tat asya saṃvatsaraḥ anūpatiṣṭhate samāptiḥ karma asya tat karmaṇā hi samāpnoti tatas ṛtūn asṛjata tat asya ṛtavaḥ anūpatiṣṭhante ābhūtiḥ annam asya tat tat caturdhā bhavati tatas māsān ardha māsān ahorātrāṇi uṣasaḥ asṛjata tat asya māsāḥ ardha māsāḥ ahorātrāṇi uṣasaḥ anūpatiṣṭhante sambhūtiḥ retaḥ asya tat retasaḥ hi sambhavati tatas candramasam asṛjata tat asya candramāḥ anūpatiṣṭhate tasmāt sa retasaḥ pratirūpaḥ bhūtam prāṇaḥ asya saḥ tatas vāyum asṛjata tat asya vāyuḥ anūpatiṣṭhate sarvam apānaḥ asya saḥ tatas paśūn asṛjata tat asya paśavaḥ anūpatiṣṭhante rūpam vyānaḥ asya saḥ tatas prajāḥ asṛjata tat asya prajāḥ anūpatiṣṭhante tasmāt āsu prajāsu rūpāṇi adhigamyante aparimitam manaḥ asya tat tatas diśaḥ asṛjata tat asya diśaḥ anūpatiṣṭhante tasmāt tāḥ aparimitāḥ aparimitam iva hi manaḥ śrīḥ vāc asya sā tatas samudram asṛjata tat asya samudraḥ anūpatiṣṭhate yaśaḥ tapaḥ asya tat tatas agnim asṛjata tat asya agniḥ anūpatiṣṭhate tasmāt sa mathitāt iva saṃtaptāt iva jāyate nāma cakṣuḥ asya tat tata ādityam asṛjata tad asyādityo 'nūpatiṣṭhate agram mūrdhāsya saḥ tato divam asṛjata tad asya dyaur anūpatiṣṭhate sajātā aṅgāny asya tāni aṅgair hi saha jāyate tato vanaspatīn asṛjata tad asya vanaspatayo 'nūpatiṣṭhante payo lomāny asya tāni tata oṣadhīr asṛjata tad asyauṣadhayo 'nūpatiṣṭhante mahīyā māṃsāny asya tāni māṃsair hi saha mahīyate tato vayāṃsy asṛjata tad asya vayāṃsy anūpatiṣṭhante tasmāt tāni prapatiṣṇūni prapatiṣṇūnīva mahāmāṃsāni raso majjāsya saḥ tataḥ pṛthivīm asṛjata tad asya pṛthivy anūpatiṣṭhate sa haivaṃ ṣoḍaśadhātmānaṃ vikṛtya sārdhaṃ samait tad yat sārdhaṃ samaitat tat sāmnaḥ sāmatvam sa evaiṣa hiraṇmayaḥ puruṣa udatiṣṭhat prajānāṃ janitā deva asurāḥ aspardhanta te devāḥ prajāpatim upādhāvan jayāma asurān iti saḥ abravīt na vai mām yūyam vittha na asurāḥ yat vai mām yūyam vidyāta tatas vai yūyam eva syāta parā asurāḥ bhaveyuḥ iti tat vai brūhi iti abruvan saḥ abravīt puruṣaḥ prajāpatiḥ sāma iti mā upāddhvam tatas vai yūyam eva bhaviṣyatha parā asurāḥ bhaviṣyanti iti tam puruṣaḥ prajāpatiḥ sāma iti upāsata tatas vai devāḥ abhavan parā asurāḥ sa yaḥ ha evam vidvān puruṣaḥ prajāpatiḥ sāma iti upāste bhavati ātmanā parā asya dviṣan bhrātṛvyaḥ bhavati devā vai vijigyānā abruvan dvitīyaṃ karavāmahai mādvitīyā bhūmeti te 'bruvan sāmaiva dvitīyaṃ karavāmahai sāmaiva no dvitīyam astv iti ta ime dyāvāpṛthivī abruvan sametaṃ sāma prajanayatam iti so 'sāv asyā abībhatsata so 'bravīd bahu vā etasyāṃ kiṃca kiṃca kurvanty adhiṣṭhīvanty adhicaranty adhyāsate punīta nv enām apūtā vā iti te gāthām abruvan tvayā punāmeti kiṃ tatas syād iti śatasaniḥ syā iti tatheti te gāthayāpunan tasmād uta gāthayā śataṃ sunoti te kumbyām abruvan tvayā punāmeti kiṃ tatas syād iti śatasaniḥ syā iti tatheti te kumbyayāpunan tasmād uta kumbyayā śataṃ sunoti te nārāśaṃsīm abruvan tvayā punāmeti kiṃ tatas syād iti śatasaniḥ syā iti tatheti te nārāśaṃsyāpunan tasmād uta nārāśaṃsyā śataṃ sunoti te raibhīm abruvan tvayā punāmeti kiṃ tatas syād iti śatasaniḥ syā iti tatheti te raibhyāpunan tasmād uta raibhyā śataṃ sunoti seyam pūtā athāmum abravīd bahu vai kiṃca kiṃca pumāṃś carati tvam anupunīṣveti sa ailabenāpunīta pūtāni ha vā asya sāmāni pūtā ṛcaḥ pūtāni yajūṃṣi pūtam anūktam pūtaṃ sarvam bhavati ya evaṃ veda te sametya sāma prājanayatām tad yat sametya sāma prājanayatāṃ tat sāmnaḥ sāmatvam tad idaṃ sāma sṛṣṭam ada utkramya lelāyad atiṣṭhat tasya sarve devā mamatvina āsan mama mameti te 'bruvan vīdam bhajāmahā iti tasya vibhāge na samapādayan tān prajāpatir abravīd apeta mama vā etat aham eva vo vibhakṣyāmīti so 'gnim abravīt tvaṃ vai me jyeṣṭhaḥ putrāṇām asi tvam prathamo vṛṇīṣveti so 'bravīn mandraṃ sāmno vṛṇe 'nnādyam iti sa ya etad gāyād annāda eva so 'san mām u sa devānām ṛchād ya evaṃ vidvāṃsam etad gāyantam upavadād iti athendram abravīt tvam anuvṛṇīṣveti so 'bravīd ugraṃ sāmno vṛṇe śriyam iti sa ya etad gāyāc chrīmān eva so 'san mām u sa devānām ṛchād ya evaṃ vidvāṃsam etad gāyantam upavadād iti atha somam abravīt tvam anuvṛṇīṣveti so 'bravīd valgu sāmno vṛṇe priyam iti sa ya etad gāyāt priya eva sa kīrteḥ priyaś cakṣuṣaḥ priyaḥ sarveṣām asan mām u sa devānām ṛchād ya evaṃ vidvāṃsam etad gāyantam upavadād iti atha bṛhaspatim abravīt tvam anuvṛṇīṣveti so 'bravīt krauñcaṃ sāmno vṛṇe brahmavarcasam iti sa ya etad gāyād brahmavarcasy eva so 'san mām u sa devānām ṛchād ya evaṃ vidvāṃsam etad gāyantam upavadād iti atha viśvān devān abravīd yūyam anuvṛṇīdhvam iti te 'bruvan vaiśvadevaṃ sāmno vṛṇīmahe prajananam iti sa ya etad gāyāt prajāvān eva so 'sad asmān u devānām ṛchād ya evaṃ vidvāṃsam etad gāyantam upavadād iti atha paśūn abravīd yūyam anuvṛṇīdhvam iti te 'bruvan vāyur vā asmākam īśe sa eva no variṣyata iti te vāyuś ca paśavaś cābruvan niruktaṃ sāmno vṛṇīmahe paśavyam iti sa ya etad gāyāt paśumān eva so 'sad asmān u ca sa vāyuṃ ca devānām ṛchād ya evaṃ vidvāṃsam etad gāyantam upavadād iti atha prajāpatir abravīd aham anuvariṣya iti so 'bravīd aniruktaṃ sāmno vṛṇe svargyam iti sa ya etad gāyāt svargaloka eva so 'san mām u sa devānām ṛchād ya evaṃ vidvāṃsam etad gāyantam upavadād iti atha varuṇam abravīt tvam anuvṛṇīṣveti so 'bravīd yad vo na kaścanāvṛta tad aham parihariṣya iti kim iti apadhvāntaṃ sāmno vṛṇe 'paśavyam iti sa ya etad gāyād apaśur eva so 'san mām u sa devānām ṛchād ya etad gāyād iti tāni vā etāny aṣṭau gītāgītāni sāmnaḥ imāny u ha vai sapta gītāni atheyam eva vāruṇy āgāgītā sa yāṃ ha kāṃ caivaṃ vidvān etāsāṃ saptānām āgānāṃ gāyati gītam evāsya bhavaty etān u kāmān rādhnoti ya etāsu kāmāḥ athemām eva vāruṇīm āgāṃ na gāyet dvayaṃ vāvedam agra āsīt sac caivāsac ca tayor yat sat tat sāma tan manaḥ sa prāṇaḥ atha yad asat sark sā vāk so 'pānaḥ tad yan manaś ca prāṇaś ca tat samānam atha yā vāk cāpānaś ca tat samānam idam āyatanam manaś ca prāṇaś cedam āyatanaṃ vāk cāpānaś ca tasmāt pumān dakṣiṇato yoṣām upaśete seyam ṛg asmin sāman mithunam aicchata tām apṛcchat kā tvam asīti sāham asmīty abravīt atha vā aham amo 'smīti tad yat sā cāmaś ca tat sāmābhavat tat sāmnaḥ sāmatvam tau vai saṃbhavāveti nety abravīt svasā vai mama tvam asy anyatra mithunam icchasveti sābravīn na vai taṃ vindāmi yena sambhaveyam tvayaiva saṃbhavānīti sā vai punīṣvety abravīt apūtā vā asīti sāpunīta yad idaṃ viprā vadanti tena sābravīt kvedam bhaviṣyatīti pratyūhety abravīt dhīr vā eṣā prajānāṃ jīvanaṃ vā etad bhaviṣyatīti tatheti tat pratyauhat tasmād eṣā dhīr eva prajānāṃ jīvanam eva punīṣvety abravīt sāpunīta gāthayā sāpunīta kumbyayā sāpunīta nārāśaṃsyā sāpunīta purāṇetihāsena sāpunīta yad idam ādāya nāgāyanti tena sābravīt kvedam bhaviṣyatīti pratyūhety abravīt dhīr vā eṣā prajānāṃ jīvanaṃ vā etad bhaviṣyatīti tatheti tat pratyauhat tasmād eṣā dhīr v eva prajānāṃ jīvanam v eva punīṣvaivety abravīt sā madhunāpunīta tasmād uta brahmacārī madhu nāśnīyād vedasya palāva iti kāmaṃ ha tv ācāryadattam aśnīyāt athark sāmābravīd bahu vai kiṃ ca kiṃ ca pumāṃś carati tvam anupunīṣveti sa bharaṇḍakeṣṇenāpunīta pūtāni ha vā asya sāmāni pūtā ṛcaḥ pūtāni yajūṃṣi pūtam anūktam pūtaṃ sarvam bhavati ya evaṃ veda tābhyāṃ sado mithunāya paryaśrayan tasmād upavasathīyāṃ rātriṃ sadasi na śayīta atra hy etāv ṛksāme upavasathīyāṃ rātriṃ sadasi sambhavataḥ sa yathā śreyasa upadraṣṭaivaṃ hi śaśvad īśvaro 'nulabdhaḥ parābhavitoḥ atho āhur udgātur mukhe sambhavataḥ udgātur eva mukhaṃ nekṣeteti tad u vā āhuḥ kāmam evodgātur mukham īkṣeta upavasathīyām evaitāṃ rātriṃ sadasi na śayīta atra hy evaitāv ṛksāme upavasathīyāṃ rātriṃ sadasi sambhavata iti tāṃ sambhaviṣyann āhāmo 'ham asmi sā tvaṃ sā tvam asy amo 'ham sā mām anuvratā bhūtvā prajāḥ prajanayāvahai ehi saṃbhavāvahā iti tāṃ sambhavann atyaricyata so 'bravīn na vai tvānubhavāmi virāḍ bhūtvā prajanayāveti tatheti tau virāḍ bhūtvā prājanayatām hiṅkāraś cāhāvaś ca prastāvaś ca prathamā codgīthaś ca madhyamā ca pratihāraś cottamā ca nidhanaṃ ca vaṣaṭkāraś caivaṃ virāḍ bhūtvā prājanayatām te amum ajanayatāṃ yo 'sau tapati te vyadravatām mat adhi abhūt mat adhi abhūt iti tasmāt āhuḥ madhu putraḥ iti tasmāt uta striyaḥ madhu na aśnanti putrāṇām idam vratam carāmaḥ iti vadantīḥ tat ayam tṛcaḥ anūdaśrayata iyam eva gāyatrī antarikṣam triṣṭubh asau jagatī tasya etat tṛcaḥ saḥ upariṣṭāt sāma adhyāhitam tapati saḥ adhruvaḥ iva āsīt sa na ūrdhvaḥ atapat sa devān abravīt ud mā gāyata iti kim tatas syāt iti śriyam vaḥ prayaccheyam mām iha dṛṃheta iti tathā iti tam udagāyan tam etat atra adṛṃhan tebhyaḥ śriyam prāyacchat sā eṣā devānām śrīḥ tatas etat ūrdhvaḥ tapati sa na arvāṅ atapat saḥ ṛṣīn abravīt anu mā gāyata iti kim tatas syāt iti śriyam vaḥ prayaccheyam mām iha dṛṃheta iti tathā iti tam anvagāyan tam etat atra adṛṃhan tebhyaḥ śriyam prāyacchat sā eṣā ṛṣīṇām śrīḥ tatas etat arvāṅ tapati sa na tiryaṅ atapat sa gandharva apsarasaḥ abravīt ā mā gāyata iti kim tatas syāt iti śriyam vaḥ prayaccheyam mām iha dṛṃheta iti tathā iti tam āgāyan tam etat atra adṛṃhan tebhyaḥ śriyam prāyacchat sā eṣā gandharva apsarasām śrīḥ tatas etat tiryaṅ tapati tāni vai etāni trīṇi sāmnaḥ udgītam anugītam āgītam tat yathā idam vayam āgāya udgāyāmaḥ etat udgītam atha yat yathā āgītam tat anugītam atha yat kim ca iti sāmnaḥ tat āgītam etāni hi eva trīṇi sāmnaḥ āpo vā idam agre mahat salilam āsīt sa ūrmir ūrmim askandat tato hiraṇmayau kukṣyau samabhavatāṃ te evarksāme seyam ṛg idaṃ sāmābhyaplavata tām apṛcchat kā tvam asīti sāham asmīty abravīt atha vā aham amo 'smīti tad yat sā cāmaś ca tat sāmnaḥ sāmatvam tau vai saṃbhavāveti nety abravīt svasā vai mama tvam asi anyatra mithunam icchasveti sā parāplavata mithunam icchamānā sā samāḥ sahasraṃ saptatīḥ paryaplavata tad eṣa ślokaḥ strī smaivāgre saṃcaratīcchantī salile patim samāḥ sahasraṃ saptatīs tato 'jāyata paśyata iti asau vā ādityaḥ paśyataḥ eṣa eva tad ajāyata etena hi paśyati sāvittvā nyaplavata sābravīn na vai taṃ vindāmi yena sambhaveyam tvayaiva saṃbhavānīti sā vai dvitīyām icchasvety abravīn na vai maikodyaṃsyasīti sā dvitīyāṃ vittvā nyaplavata tṛtīyām icchasvaivety abravīn no vāva mā dve udyaṃsyatha iti sā tṛtīyāṃ vittvā nyaplavata so 'bravīd atra vai modyaṃsyatheti sa yad ekayāgre samavadata tasmād ekarce sāma atha yad dve apāsedhat tasmād dvayor na kurvanti atha yat tisṛbhiḥ samapādayat tasmād u tṛce sāma tā abravīt punīdhvaṃ na pūtā vai stheti sā gāyatrī gāthayāpunīta nārāśaṃsyā triṣṭub raibhyā jagatī bhīmam bata malam apāvadhiṣateti tasmād bhīmalā dhiyo vā etāḥ dhiyo vā imā malam apāvadhiṣateti tasmād u bhīmalāḥ tasmād u gāyatāṃ nāśnīyāt malena hy ete jīvanti athark sāmābravīd bahu vai kiṃ ca kiṃ ca pumāṃś carati tvam anupunīṣveti sa ūrdhvagaṇenāpunīta pūtāni ha vā asya sāmāni pūtā ṛcaḥ pūtāni yajūṃṣi pūtam anūktam pūtaṃ sarvam bhavati ya evaṃ veda tābhyāṃ diśo mithunāya paryauhan tāṃ sambhaviṣyann ahvayatāmo 'ham asmi sā tvaṃ sā tvam asy amo 'ham iti tām etad ubhayato vācātyaricyata hiṅkāreṇa purastāt stobhena madhyato nidhanenopariṣṭāt ati tisro brāhmaṇāyanīḥ sadṛśī ricyate ya evaṃ veda tayor yaḥ sambhavator ūrdhvaḥ śūṣo 'dravat prāṇās te te prāṇā evordhvā adravan so 'sāv ādityaḥ sa eṣa eva ud agnir eva gī candramā eva tham sāmāny eva ud ṛca eva gī yajūṃṣy eva tham ity adhidevatam athādhyātmam prāṇa eva ud vāg eva gī mana eva tham sa eṣo 'dhidevataṃ cādhyātmaṃ codgīthaḥ sa ya evam etad adhidevataṃ cādhyātmaṃ codgīthaṃ vedaitena hāsya sarveṇodgītam bhavaty etasmād u eva sarvasmād āvṛścyate ya evaṃ vidvāṃsam upavadati tad yad idam āhuḥ ka udagāsīr iti ka etam ādityam agāsīr iti ha vā etat pṛcchanti etaṃ ha vā etaṃ trayyā vidyayā gāyanti yathā vīṇāgāthino gāpayeyur evam sa eṣa hradaḥ kāmānām pūrṇo yan manaḥ tasyaiṣā kulyā yad vāk tad yathā vā apo hradāt kulyayoparām upanayanty evam evaitan manaso 'dhi vācodgātā yajamānam yasya kāmān prayacchati sa ya udgātāraṃ dakṣiṇābhir ārādhayati taṃ sā kulyopadhāvati ya u enaṃ nārādhayati sa u tām apihanti atha vā ataḥ prattiś caiva pratigrahaś ca tad dhūmam iti vai pradīyate tad vācā yajamānāya pradeyam manasātmane tathā ha sarvaṃ na prayacchati tad yad idaṃ sambhavato reto 'sicyata tad aśayat yathā hiraṇyam avikṛtaṃ lelāyad evam tasya sarve devā mamatvina āsan mama mameti te 'bruvan vīdaṃ karavāmahā iti te 'bruvañchreyo vā idam asmat ātmabhir evainad vikaravāmahā iti tad ātmabhir eva vyakurvata teṣāṃ vāyur eva hiṅkāra āsāgniḥ prastāva indra ādiḥ somabṛhaspatī udgītho 'śvinau pratihāro viśve devā upadravaḥ prajāpatir eva nidhanam etā vai sarvā devatā etā hiraṇyam asya sarvābhir devatābhiḥ stutam bhavati ya evaṃ veda etābhya u eva sa sarvābhyo devatābhya āvṛścyate ya evaṃ vidvāṃsam upavadati atha ha brahmadattaś caikitāneyaḥ kuruṃ jagāmābhipratāriṇaṃ kākṣasenim sa hāsmai madhuparkaṃ yayāca atha hāsya vai prapadya purohito 'nte niṣasāda śaunakaḥ taṃ hānāmantrya madhuparkam papau taṃ hovāca kiṃ vidvān no dālbhyānāmantrya madhuparkam pibasīti sāmavairyam prapadyeti hovāca taṃ ha tatraiva papraccha yad vāyau tad vetthā3 iti hiṅkāro vā asya sa iti yad agnau tad vetthā3 iti prastāvo vā asya sa iti yad indre tad vetthā3 iti ādir vā asya sa iti yat somabṛhaspatyos tad vetthā3 iti udgītho vā asya sa iti yad aśvinos tad vetthā3 iti pratihāro vā asya sa iti yad viśveṣu deveṣu tad vetthā3 iti upadravo vā asya sa iti yat prajāpatau tad vetthā3 iti nidhanaṃ vā asya tad iti hovāca ārṣeyaṃ vā asya tad bandhutā vā asya seti sa hovāca namas te 'stu bhagavo vidvān apā madhuparkam iti atha hetaraḥ papraccha kiṃdevatyaṃ sāmavairyam prapadyeti yaddevatyāsu stuvata iti hovāca taddevatyam iti tad etat sādhv eva pratyuktam vyāptir vā asyaiṣeti hovāca brūhy eveti medaṃ te namo 'karmeti hovāca maiva no 'tiprākṣīr iti sa hovācāprakṣyaṃ vāva tvā devatām aprakṣyaṃ vāva tvā devatāyai devatāḥ vāgdevatyaṃ sāma vāco mano devatā manasaḥ paśavaḥ paśūnām oṣadhaya oṣadhīnām āpaḥ tad etad adbhyo jātaṃ sāmāpsu pratiṣṭhitam iti devāsurā aspardhanta te devā manasodagāyan tad eṣām asurā abhidrutya pāpmanā samasṛjan tasmād bahu kiṃ ca kiṃ ca manasā dhyāyati puṇyaṃ cainena dhyāyati pāpaṃ ca te vācodagāyan tāṃ tathaivākurvan tasmād bahu kiṃ ca kiṃ ca vācā vadati satyaṃ cainayā vadaty anṛtaṃ ca te cakṣuṣodagāyan tat tathaivākurvan tasmād bahu kiṃ ca kiṃ ca cakṣuṣā paśyati darśanīyaṃ cainena paśyaty adarśanīyaṃ ca te śrotreṇodagāyan tat tathaivākurvan tasmād bahu kiṃ ca kiṃ ca śrotreṇa śṛṇoti śravaṇīyaṃ cainena śṛṇoty aśravaṇīyaṃ ca te 'pānenodagāyan taṃ tathaivākurvan tasmād bahu kiṃ ca kiṃ cāpānena jighrati surabhi cainena jighrati durgandhi ca te prāṇenodagāyan athāsurā ādravaṃs tathā kariṣyāma iti manyamānāḥ sa yathāśmānam ṛtvā loṣṭo vidhvaṃsetaivam evāsurā vyadhvaṃsanta sa eṣo 'śmākhaṇaṃ yat prāṇaḥ sa yathāśmānam ākhaṇam ṛtvā loṣṭo vidhvaṃsata evam eva sa vidhvaṃsate ya evaṃ vidvāṃsam upavadati devānām vai ṣaṭ udgātāraḥ āsan vāc ca manaḥ ca cakṣuḥ ca śrotram ca apānaḥ ca prāṇaḥ ca te adhriyanta tena udgātrā dīkṣāmahai yena apahatya mṛtyum apahatya pāpmānam svargam lokam iyāma iti te abruvan vācā udgātrā dīkṣāmahai iti te vācā udgātrā adīkṣanta sa yat eva vācā vadati tat ātmane āgāyat atha ye itare kāmāḥ tān devebhyaḥ tām pāpmā anvasṛjyata sa yat eva vācā pāpam vadati saḥ eva sa pāpmā te abruvan na vai naḥ ayam mṛtyum na pāpmānam atyavākṣīt manasā udgātrā dīkṣāmahai iti te manasodgātrādīkṣanta sa yat eva manasā dhyāyati tat ātmane āgāyat atha ye itare kāmāḥ tān devebhyaḥ tat pāpmānvasṛjyata sa yad eva manasā pāpaṃ dhyāyati sa eva sa pāpmā te 'bruvan no nvāva no 'yam mṛtyuṃ na pāpmānam atyavākṣīt cakṣuṣodgātrā dīkṣāmahā iti te cakṣuṣodgātrādīkṣanta sa yad eva cakṣuṣā paśyati tad ātmana āgāyad atha ya itare kāmās tān devebhyaḥ tat pāpmānvasṛjyata sa yad eva cakṣuṣā pāpam paśyati sa eva sa pāpmā te 'bruvan no nvāva no 'yam mṛtyuṃ na pāpmānam atyavākṣīt śrotreṇodgātrā dīkṣāmahā iti te śrotreṇodgātrādīkṣanta sa yad eva śrotreṇa śṛṇoti tad ātmana āgāyad atha ya itare kāmās tān devebhyaḥ tat pāpmānvasṛjyata sa yad eva śrotreṇa pāpaṃ śṛṇoti sa eva sa pāpmā te 'bruvan no nvāva no 'yam mṛtyuṃ na pāpmānam atyavākṣīt apānenodgātrā dīkṣāmahā iti te 'pānenodgātrādīkṣanta sa yad evāpānenāpāniti tad ātmana āgāyad atha ya itare kāmās tān devebhyaḥ tam pāpmānvasṛjyata sa yad evāpānena pāpaṃ gandham apāniti sa eva sa pāpmā te abruvan na u nvāva naḥ ayam mṛtyum na pāpmānam atyavākṣīt prāṇena udgātrā dīkṣāmahai iti te prāṇena udgātrā adīkṣanta sa yat eva prāṇena prāṇiti tat ātmane āgāyat atha ye itare kāmāḥ tān devebhyaḥ tam pāpmā na anvasṛjyata na hi etena prāṇena pāpam vadati na pāpam dhyāyati na pāpam paśyati na pāpam śṛṇoti na pāpam gandham apāniti tena apahatya mṛtyum apahatya pāpmānam svargam lokam āyan apahatya ha eva mṛtyum apahatya pāpmānam svargam lokam eti yaḥ evam veda sā yā sā vāc āsīt saḥ agniḥ abhavat atha yat tat manaḥ āsīt sa candramāḥ abhavat atha yat tat cakṣuḥ āsīt saḥ ādityaḥ abhavat atha yat tat śrotram āsīt tāḥ imāḥ diśaḥ abhavan tāḥ u eva viśve devāḥ atha yaḥ saḥ apānaḥ āsīt sa bṛhaspatiḥ abhavat yat asyai vācaḥ bṛhatyai patiḥ tasmāt bṛhaspatiḥ atha yaḥ sa prāṇaḥ āsīt sa prajāpatiḥ abhavat saḥ eṣa putrī prajāvān udgīthaḥ yaḥ prāṇaḥ tasya svaraḥ eva prajāḥ prajāvān bhavati yaḥ evam veda tam ha etam eke pratyakṣam eva gāyanti prāṇa prāṇa prāṇa hum bhās ovā iti tat u ha uvāca śāṭyāyaniḥ tatas etam arhati pratyakṣam gātum yat vāva vācā karoti tat etat eva asya kṛtam bhavati iti atha vai atas ṛk sāmnoḥ eva prajātiḥ sa yat hiṃkaroti abhi eva tena krandati atha yat prastauti ā eva tena plavate atha yat ādim ādatte retaḥ eva tena siñcati atha yat udgāyati retaḥ eva tena siktam saṃbhāvayati atha yat pratiharati retaḥ eva tena sambhūtam pravardhayati atha yat upadravati retaḥ eva tena pravṛddham vikaroti atha yat nidhanam upaiti retaḥ eva tena vikṛtam prajanayati sā eṣā ṛk sāmnoḥ prajātiḥ sa yaḥ evam etām ṛk sāmnoḥ prajātim veda pra ha enam ṛc sāmanī janayataḥ eṣa evedam agra āsīd ya eṣa tapati sa eṣa sarveṣām bhūtānāṃ tejo hara indriyaṃ vīryam ādāyordhva udakrāmat so 'kāmayataikam evākṣaraṃ svādu mṛdu devānāṃ vanāmeti sa tapo 'tapyata sa tapas taptvaikam evākṣaram abhavat taṃ devāś carṣayaś copasamaipsan athaiṣo 'surān bhūtahano 'sṛjataitasya pāpmano 'nanvāgamāya taṃ vācopasamaipsan te vācaṃ samārohan teṣāṃ vācam paryādatta tasmāt paryādattā vāk satyaṃ ca hy enayā vadaty anṛtaṃ ca tam manasopasamaipsan te manaḥ samārohan teṣām manaḥ paryādatta tasmāt paryādattam manaḥ puṇyaṃ ca hy enena dhyāyati pāpaṃ ca taṃ cakṣuṣopasamaipsan te cakṣuḥ samārohan teṣāṃ cakṣuḥ paryādatta tasmāt paryāttaṃ cakṣuḥ darśanīyaṃ ca hy enena paśyaty adarśanīyaṃ ca taṃ śrotreṇopasamaipsan te śrotraṃ samārohan teṣāṃ śrotram paryādatta tasmāt paryāttaṃ śrotram śravaṇīyaṃ cainena śṛṇoty aśravaṇīyaṃ ca tam apānenopasamaipsan te 'pānaṃ samārohan teṣām apānam paryādatta tasmāt paryātto 'pānaḥ surabhi ca hy enena jighrati durgandhi ca tam prāṇenopasamaipsan tam prāṇenopasamāpnuvan athāsurā bhūtahana ādravan mohayiṣyāma iti manyamānāḥ sa yathāśmānam ṛtvā loṣṭo vidhvaṃsetaivam evāsurā vyadhvaṃsanta sa eṣo 'śmākhaṇo yat prāṇaḥ sa yathāśmānam ākhaṇam ṛtvā loṣṭo vidhvaṃsata evam eva sa vidhvaṃsate ya evaṃ vidvāṃsam upavadati saḥ eṣa vaśī dīpta agraḥ udgīthaḥ yat prāṇaḥ eṣa hi idam sarvam vaśe kurute vaśī bhavati vaśe svān kurute yaḥ evam veda asya hi asau agre dīpyate amuṣya vā saḥ tam ha etam udgītham śāṭyāyaniḥ ācaṣṭe vaśī dīpta agraḥ iti dīpta agrā ha vai asya kīrtiḥ bhavati yaḥ evam veda ābhūtiḥ iti kārīrādayaḥ prāṇam vai anu prajāḥ paśavaḥ ābhavanti sa yaḥ evam etam ābhūtiḥ iti upāsta ā eva prāṇena prajayā paśubhiḥ bhavati sambhūtiḥ iti sātyayajñayaḥ prāṇam vai anu prajāḥ paśavaḥ sambhavanti prāṇena prajayā paśubhiḥ bhavati prabhūtiḥ iti śailanāḥ prāṇam vai anu prajāḥ paśavaḥ prabhavanti sa yaḥ evam etam prabhūtiḥ iti upāste pra eva prāṇena prajayā paśubhiḥ bhavati bhūtiḥ iti bhāllabinaḥ prāṇam vai anu prajāḥ paśavaḥ bhavanti sa yaḥ evam etam bhūtiḥ iti upāste bhavati eva prāṇena prajayā paśubhiḥ aparodhaḥ an aparuddhaḥ iti pārṣṇaḥ śailanaḥ eṣa hi anyam aparuṇaddhi na etam anyaḥ eṣa ha vā asya dviṣantam bhrātṛvyam aparuṇaddhi yaḥ evam veda ekavīra ity āruṇeyaḥ eko hy evaiṣa vīro yat prāṇaḥ ā hāsyaiko vīro vīryavāñ jāyate ya evaṃ veda ekaputra iti caikitāneyaḥ eko hy evaiṣa putro yat prāṇaḥ sa u eva dviputra iti dvau hi prāṇāpānau sa u eva triputra iti trayo hi prāṇo 'pāno vyānaḥ sa u eva catuṣputra iti catvāro hi prāṇo 'pāno vyānaḥ samānaḥ sa u eva pañcaputra iti pañca hi prāṇo 'pāno vyānaḥ samāno 'vānaḥ sa u eva ṣaṭputra iti ṣaḍḍhi prāṇo 'pāno vyānaḥ samāno 'vāna udānaḥ sa u eva saptaputra iti sapta hīme śīrṣaṇyāḥ prāṇāḥ sa u eva navaputra iti sapta hi śīrṣaṇyāḥ prāṇā dvau avāñcau sa u eva daśaputra iti sapta śīrṣaṇyāḥ prāṇā dvau avāñcau nābhyāṃ daśamaḥ sa u eva bahuputra iti etasya hīyaṃ sarvāḥ prajāḥ etaṃ ha sma vai tad udgīthaṃ vidvāṃsaḥ pūrve brāhmaṇāḥ kāmāgāyina āhuḥ kati te putrān āgāsyāma iti sa yadi brūyād ekam ma āgāyeti prāṇa udgītha iti vidvān ekam manasā dhyāyet eko hi prāṇaḥ eko hāsyājāyate sa yadi brūyād dvau ma āgāyeti prāṇa udgītha ity eva vidvān dvau manasā dhyāyet dvau hi prāṇāpānau dvau haivāsyājāyete sa yadi brūyāt trīn ma āgāyeti prāṇa udgītha ity eva vidvāṃs trīn manasā dhyāyet trayo hi prāṇo 'pāno vyānaḥ trayo haivāsyājāyante sa yadi brūyāc caturo ma āgāyeti prāṇa udgītha ity eva vidvāṃś caturo manasā dhyāyet catvāro hi prāṇo 'pāno vyānaḥ samānaḥ catvāro haivāsyājāyante sa yadi brūyāt pañca ma āgāyeti prāṇa udgītha ity eva vidvān pañca manasā dhyāyet pañca hi prāṇo 'pāno vyānaḥ samāno 'vānaḥ pañca haivāsyājāyante sa yadi brūyāt ṣaṇ ma āgāyeti prāṇa udgītha ity eva vidvān ṣaṇ manasā dhyāyet ṣaḍḍhi prāṇo 'pāno vyānaḥ samāno 'vāna udānaḥ ṣaḍḍhaivāsyājāyante sa yadi brūyāt sapta ma āgāyeti prāṇa udgītha ity eva vidvān sapta manasā dhyāyet sapta hīme śīrṣaṇyāḥ prāṇāḥ sapta haivāsyājāyante sa yadi brūyān nava ma āgāyeti prāṇa udgītha ity eva vidvān nava manasā dhyāyet sapta śīrṣaṇyāḥ prāṇā dvāv avāñcau nava haivāsyājāyante sa yadi brūyād daśa ma āgāyeti prāṇa udgītha ity eva vidvān daśa manasā dhyāyet sapta śīrṣaṇyāḥ prāṇā dvāv avāñcau nābhyāṃ daśamaḥ daśa haivāsyājāyante sa yadi brūyāt sahasram ma āgāyeti prāṇa udgītha ity eva vidvān sahasram manasā dhyāyet sahasraṃ haita ādityaraśmayaḥ te 'sya putrāḥ sahasraṃ haivāsyājāyante evaṃ haivaitam udgītham para āṭṇāraḥ kakṣīvāṃs trasadasyur iti pūrve mahārājāḥ śrotriyāḥ sahasraputram upaniṣeduḥ te ha sarva eva sahasraputrā āsuḥ sa ya evaivaṃ veda sahasraṃ haivāsya putrā bhavanti śaryāto vai mānavaḥ prācyāṃ sthalyām ayajata tasmin ha bhūtāny udgīthe 'pitvam eṣire taṃ devā bṛhaspatinodgātrā dīkṣāmahā iti purastād āgacchann ayaṃ ta udgāyatv iti bambenājadviṣeṇa pitaro dakṣiṇato 'yaṃ ta udgāyatv ity uśanasā kāvyenāsurāḥ paścād ayaṃ ta udgāyatv ity ayāsyenāṅgirasena manuṣyā uttarato 'yaṃ ta udgāyatv iti sa hekṣāṃcakre hantainān pṛcchāni kiyato vā eka īśe kiyata ekaḥ kiyata eka iti sa hovāca bṛhaspatiṃ yan me tvam udgāyeḥ kiṃ tatas syād iti sa hovāca deveṣv eva śrīḥ syād deveṣv īśā svargam u tvāṃ lokaṃ gamayeyam iti atha hovāca bambam ājadviṣam yan me tvam udgāyeḥ kiṃ tatas syād iti sa hovāca pitṛṣv eva śrīḥ syāt pitṛṣv īśā svargam u tvāṃ lokaṃ gamayeyam iti atha hovācośanasaṃ kāvyaṃ yan me tvam udgāyeḥ kiṃ tatas syād iti sa hovācāsureṣv eva śrīḥ syād asureṣv īśā svargam u tvāṃ lokaṃ gamayeyam iti atha hovācāyāsyam āṅgirasaṃ yan me tvam udgāyeḥ kiṃ tatas syād iti sa hovāca devān eva devaloke dadhyām manuṣyān manuṣyaloke pitṝn pitṛloke nudeyāsmāllokād asurān svargam u tvāṃ lokaṃ gamayeyam iti sa ha uvāca tvam me bhagavaḥ udgāya yaḥ etasya sarvasya yaśaḥ asi iti tasya ha ayāsyaḥ eva ujjagau tasmāt udgātā vṛtaḥ uttaratas niveśanam lipseta etat ha na āruddham niveśanam yat uttaratas uttaratas āgataḥ ayāsyaḥ āṅgirasaḥ śaryātasya mānavasya ujjagau sa prāṇena devān deva loke adadhāt apānena manuṣyān manuṣya loke vyānena pitṝn pitṛ loke hiṅkāreṇa vajreṇa asmāt lokāt asurān anudata tān ha uvāca dūram gacchata iti sa dūraḥ ha nāma lokaḥ tam ha jagmuḥ te ete asurāḥ asambhāvyam parābhūtāḥ chandobhiḥ eva vācā śaryātam mānavam svargam lokam gamayāṃcakāra te ha ūcuḥ asurāḥ eta tam vedāma yaḥ naḥ ayam ittham adhatta iti tatas āgacchan tam etya apaśyan te abruvan ayam vai āsye iti yat abruvan ayam vai āsye iti tasmāt ayamāsyaḥ ayamāsyaḥ ha vai nāma eṣaḥ tam ayāsyaḥ iti parokṣam ācakṣate sa prāṇaḥ vai ayāsyaḥ prāṇaḥ ha vai enān sa nunude sa yaḥ evam vidvān udgāyati prāṇena eva devān deva loke dadhāti apānena manuṣyān manuṣya loke vyānena pitṝn pitṛ loke hiṅkāreṇa eva vajreṇa asmāt lokāt dviṣantam bhrātṛvyam nudate taṃ ha brūyād dūraṃ gaccheti sa yam eva lokam asurā agacchaṃs taṃ haiva gacchati chandobhir eva vācā yajamānaṃ svargaṃ lokaṃ gamayati bhūr bhuvaḥ svar ity ud iti tad yat preti tat prāṇas tad ayaṃ lokas tad imaṃ lokam asmiṃlloka ābhajati ety apānas tad asau lokas tad amuṃ lokam amuṣmiṃlloka ābhajati vāg iti tad brahma tad idam antarikṣam bhūr bhuvaḥ svar iti sā trayī vidyā ud iti so 'sāv ādityaḥ tad yad ud ity ud iva śleṣayati tad yad ekam evābhisaṃpadyate tasmād ekavīraḥ eko ha tu san vīro vīryavān bhavati ā hāsyaiko vīro vīryavān jāyate ya evaṃ veda tad u hovāca śāṭyāyanir bahuputra eṣa udgītha ity evopāsitavyam bahavo hy eta ādityasya raśmayas te 'sya putrāḥ tasmād bahuputra eṣa udgītha ity evopāsitavyam iti devāsurāḥ samayatantety āhuḥ na ha vai tad devāsurāḥ saṃyetire prajāpatiś ca ha vai tan mṛtyuś ca saṃyetāte tasya ha prajāpater devāḥ priyāḥ putrā anta āsuḥ te 'dhriyanta tenodgātrā dīkṣāmahai yenāpahatya mṛtyum apahatya pāpmānaṃ svargaṃ lokam iyāmeti te 'bruvan vācodgātrā dīkṣāmahā iti te vācodgātrādīkṣanta tebhya idaṃ vāg āgāyad yad idaṃ vācā vadati yad idaṃ vācā bhuñjate tām pāpmānvasṛjyata sa yad eva vācā pāpaṃ vadati sa eva sa pāpmā te 'bruvan na vai no 'yam mṛtyuṃ na pāpmānam atyavākṣīt manasodgātrā dīkṣāmahā iti te manasodgātrādīkṣanta tebhya idam mana āgāyad yad idam manasā dhyāyati yad idam manasā bhuñjate tat pāpmānvasṛjyata sa yad eva manasā pāpaṃ dhyāyati sa eva sa pāpmā te 'bruvan no nvāva no 'yam mṛtyuṃ na pāpmānam atyavākṣīt cakṣuṣodgātrā dīkṣāmahā iti te cakṣuṣodgātrādīkṣanta tebhya idaṃ cakṣur āgāyad yad idaṃ cakṣuṣā paśyati yad idaṃ cakṣuṣā bhuñjate tat pāpmānvasṛjyata sa yad eva cakṣuṣā pāpam paśyati sa eva sa pāpmā te 'bruvan no nvāva no 'yam mṛtyuṃ na pāpmānam atyavākṣīt śrotreṇodgātrā dīkṣāmahā iti te śrotreṇodgātrādīkṣanta tebhya idaṃ śrotram āgāyad yad idaṃ śrotreṇa śṛṇoti yad idaṃ śrotreṇa bhuñjate tat pāpmānvasṛjyata sa yad eva śrotreṇa pāpaṃ śṛṇoti sa eva sa pāpmā te 'bruvan no nvāva no 'yam mṛtyuṃ na pāpmānam atyavākṣīt prāṇenodgātrā dīkṣāmahā iti te prāṇenodgātrādīkṣanta tebhya idam prāṇa āgāyad yad idam prāṇena prāṇiti yad idam prāṇena bhuñjate tam pāpmānvasṛjyata prāṇiti sa eva sa pāpmā te 'bruvan no nvāva no 'yam mṛtyuṃ na pāpmānam atyavākṣīt anena mukhyena prāṇenodgātrā dīkṣāmahā iti te 'nena mukhyena prāṇenodgātrādīkṣanta so 'bravīn mṛtyur eṣa eṣāṃ sa udgātā yena mṛtyum atyeṣyantīti na hy etena prāṇena pāpaṃ vadati na pāpaṃ dhyāyati na pāpam paśyati na pāpaṃ śṛṇoti na pāpaṃ gandham apāniti tenāpahatya mṛtyum apahatya pāpmānaṃ svargaṃ lokam āyan apahatya haiva mṛtyum apahatya pāpmānaṃ svargaṃ lokam eti ya evaṃ veda sa yathā hatvā pramṛdyātīyād evam evaitam mṛtyum atyāyan sa vācam prathamām atyavahat tām pareṇa mṛtyuṃ nyadadhāt so 'gnir abhavat atha mano 'tyavahat tat pareṇa mṛtyuṃ nyadadhāt sa candramā abhavat atha cakṣur atyavahat tat pareṇa mṛtyuṃ nyadadhāt sa ādityo 'bhavat atha śrotram atyavahat tat pareṇa mṛtyuṃ nyadadhāt tā imā diśo 'bhavan tā u eva viśve devāḥ atha prāṇam atyavahat tam pareṇa mṛtyuṃ nyadadhāt sa vāyur abhavat athātmane kevalam evānnādyam āgāyata sa eṣa evāyāsyaḥ āsye dhīyate tasmād ayāsyaḥ āsye ramate tasmād v evāyāsyaḥ sa eṣa evāṅgirasaḥ ato hīmāny aṅgāni rasaṃ labhante tasmād āṅgirasaḥ yad v evaiṣām aṅgānāṃ rasas tasmād v evāṅgirasaḥ taṃ devā abruvan kevalaṃ vā ātmane 'nnādyam āgāsīḥ anu na etasminn annādya ābhaja etad asyānāmayatvam astīti taṃ vai praviśateti sa vā ākāśān kuruṣveti sa imān prāṇān ākāśān akuruta taṃ vāg eva bhūtvāgniḥ prāviśan mano bhūtvā candramāś cakṣur bhūtvādityaḥ śrotram bhūtvā diśaḥ prāṇo bhūtvā vāyuḥ eṣā vai daivī pariṣad daivī sabhā daivī saṃsat gacchati ha vā etāṃ daivīm pariṣadaṃ daivīṃ sabhāṃ daivīṃ saṃsadaṃ ya evaṃ veda yatro ha vai kva caitā devatā nispṛśanti na haiva tatra kaścana pāpmā nyaṅgaḥ pariśiṣyate sa vidyān neha kaścana pāpmā nyaṅgaḥ pariśekṣyate sarvam evaitā devatāḥ pāpmānaṃ nidhakṣyantīti tathā haiva bhavati ya u ha vā evaṃvidam ṛcchati yathaitā devatā ṛtvā nīyād evaṃ nyeti etāsu hy evainaṃ devatāsu prapannam etāsu vasantam upavadati tasya haitasya naiva kācanārtir asti ya evaṃ veda ya evainam upavadati sa ārtim ārcchati sa ya enam ṛchād eva tā devatā upasṛtya brūyād ayam mārat sa imām ārtiṃ nyetv iti tāṃ haivārtiṃ nyeti yāvadāvāsā u hāsyeme prāṇā asmiṃlloka etāvadāvāsā u hāsyaitā devatā amuṣmiṃlloke bhavanti tasmād u haivaṃ vidvān naivāgṛhatāyai bibhīyān nālokatāyai etā me devatā asmiṃl loke gṛhān kariṣyanti etā amuṣmiṃlloke bhavanti tasmād u lokam pradāsyantīti tasmād u haivaṃ vidvān naivāgṛhatāyai bibhīyān nālokatāyai etā me devatā asmiṃlloke gṛhebhyo gṛhān kariṣyanti svebhya āyatanebhya iti haiva vidyād etā devatā amuṣmiṃlloke lokam pradāsyantīti tasmād u haivaṃ vidvān naivāgṛhatāyai bibhīyān nālokatāyai etā ma etad ubhayaṃ saṃnaṃsyantīti haiva vidyāt tathā haiva bhavati devāḥ vai brahmaṇaḥ vatsena vācam aduhran agniḥ ha vai brahmaṇaḥ vatsaḥ sā yā sā vāc brahma eva tat atha yaḥ agniḥ mṛtyuḥ saḥ tām etām vācam yathā dhenum vatsena upasṛjya prattām duhīta evam eva devāḥ vācam sarvān kāmān aduhran duhe ha vai vācam sarvān kāmān yaḥ evam veda sa ha eṣaḥ an ānṛtaḥ vācam devīm udinddhe vada vada vada iti tat yat iha puruṣasya pāpam kṛtam bhavati tat āviṣkaroti yat iha enat api rahasi iva kurvan manyate atha ha enat āvis eva karoti tasmāt vāva pāpam na kuryāt eṣaḥ u ha vāva devānām nediṣṭham upacaryaḥ yat agniḥ tam sādhu upacaret yaḥ enam asmin loke sādhu upacarati tam eṣaḥ amuṣmin loke sādhu upacarati atha yaḥ enam asmin loke na ādriyate tam eṣaḥ amuṣmin loke na ādriyate tasmāt vai agnim sādhu upacaret tam na eva hastābhyām spṛśet na pādābhyām na daṇḍena hastābhyām spṛśati yat asya antikam avanenikte atha yat abhiprasārayati tat pādābhyām saḥ enam āspṛṣṭaḥ īśvaraḥ durdhāyām dhātoḥ tasmāt vai agnim sādhu upacarati sudhāyām ha eva enam dadhāti eṣa u ha vāva devānām mahāśanatamo yad agniḥ tan na vratyam adadāno 'śnīyāt yo vai mahāśane 'naśnaty aśnātīśvaro hainam abhiṣaṅktoḥ pūtim iva hāśnīyāt atho ha prokte 'śane brūyāt samintsvāgnim iti sa yathā prokte 'śane śreyāṃsam pariveṣṭavai brūyāt tādṛk tat etad u ha vāva sāma yad vāk yo vai cakṣuḥ sāma śrotraṃ sāmety upāste na ha tena karoti atha ya ādityaḥ sāma candramāḥ sāmety upāste na haiva tena karoti atha yo vāk sāmety upāste sa evānuṣṭhyā sāma veda vācā hi sāmnārtvijyaṃ kriyate sa yo vācaḥ svaro jāyate so 'gnir vāg v eva vāk tad atraikadhā sāma bhavati sa ya evam etad ekadhā sāma bhavad vedaivaṃ haitad ekadhā sāma bhavatīty ekadheva śreṣṭhaḥ svānām bhavati tasmād u haivaṃvidam eva sāmnārtvijyaṃ kārayeta sa ha vāva sāma veda ya evaṃ veda ekā ha vāva kṛtsnā devatārdhadevatā evānyāḥ ayam eva yo 'yam pavate eṣa eva sarveṣāṃ devānāṃ grahāḥ sa haiṣo 'staṃ nāma astam iti heha paścād grahān ācakṣate sa yad ādityo 'stam agād iti grahān agād iti haitat tena so 'sarvaḥ sa etam evāpyeti astaṃ candramā eti tena so 'sarvaḥ sa etam evāpyeti astaṃ nakṣatrāṇi yanti tena tāny asarvāṇi tāny etam evāpiyanti anv agnir gacchati tena so 'sarvaḥ sa etam evāpyeti ety ahaḥ eti rātriḥ tena te asarve te etam evāpītaḥ muhyanti diśo na vai tā rātrim prajñāyante tena tā asarvāḥ tā etam evāpiyanti varṣati ca parjanya uc ca gṛhṇāti tena so 'sarvaḥ sa etam evāpyeti kṣīyanta āpa evam oṣadhaya evaṃ vanaspatayaḥ tena tāny asarvāṇi tāny etam evāpiyanti tad yad etat sarvaṃ vāyuṃ evāpyeti tasmād vāyur eva sāma sa ha vai sāmavit sa kṛtsnaṃ sāma veda ya evaṃ veda athādhyātmam na vai svapan vācā vadati seyam eva prāṇam apyeti na manasā dhyāyati tad idam eva prāṇam apyeti na cakṣuṣā paśyati tad idam eva prāṇam apyeti na śrotreṇa śṛṇoti tad idam eva prāṇam apyeti tad yad etat sarvam prāṇam evābhisameti tasmāt prāṇa eva sāma sa ha vai sāmavit sa kṛtsnaṃ sāma veda ya evaṃ veda tad yad idam āhur na batādya vātīti sa haitat puruṣe 'ntar niramate sa pūrṇaḥ svedamāna āste taddha śaunakaṃ ca kāpeyam abhipratāriṇaṃ ca kākṣasenim brāhmaṇaḥ pariveviṣyamāṇā upāvavrāja tau ha bibhikṣe taṃ ha nādadrāte ko vā ko veti manyamānau tau hopajagau mahātmanaś caturo deva ekaḥ kaḥ sa jagāra bhuvanasya gopāḥ taṃ kāpeya na vijānanty eke 'bhipratārin bahudhā niviṣṭam iti sa hovācābhipratārīmaṃ vāva prapadya pratibrūhīti tvayā vā ayam pratyucya iti taṃ ha pratyuvācātmā devānām uta martyānāṃ hiraṇyadanto rapaso na sūnuḥ mahāntam asya mahimānam āhur anadyamāno yad adantam attīti mahātmanaś caturo deva eka iti vāg vā agniḥ sa mahātmā devaḥ sa yatra svapiti tad vācam prāṇo girati manaś candramāḥ sa mahātmā devaḥ sa yatra svapiti tan manaḥ prāṇo girati cakṣur ādityaḥ sa mahātmā devaḥ sa yatra svapiti tac cakṣuḥ prāṇo girati śrotraṃ diśas tā mahātmāno devāḥ sa yatra svapiti tacchrotram prāṇo girati tad yan mahātmanaś caturo deva eka ity etaddha tat kaḥ sa jagāreti prajāpatir vai kaḥ sa haitaj jagāra bhuvanasya gopā iti sa u vāva bhuvanasya gopāḥ taṃ kāpeya na vijānanty eka iti na hy etam eke vijānanti abhipratārin bahudhā niviṣṭam iti bahudhā hy evaiṣa niviṣṭo yat prāṇaḥ ātmā devānām uta martyānām iti ātmā hy eṣa devānām uta martyānām hiraṇyadanto rapaso na sūnur iti na hy eṣa sūnuḥ sūnurūpo hy eṣa san na sūnuḥ mahāntam asya mahimānam āhur iti mahāntaṃ hy etasya mahimānam āhuḥ anadyamāno yad adantam attīti anadyamāno hy eṣo 'dantam atti tasyaiṣa śrīr ātmā samudrūḍho yad asāv ādityaḥ tasmād gāyatrasya stotreṇāvānyān necchriyā avacchidyā iti sa eṣa evoktham yat purastād avāniti tad etad ukthasya śiro yad dakṣiṇataḥ sa dakṣiṇaḥ pakṣo yad uttarataḥ sa uttaraḥ pakṣo yat paścāt tat puccham ayam eva prāṇa ukthasyātmā sa ya evam etam ukthasyātmānam ātman pratiṣṭhitaṃ veda sa hāmuṣmiṃlloke sāṅgaḥ satanuḥ sarvaḥ sambhavati śaśvaddha vā amuṣmiṃlloke yad idam puruṣasyāṇḍau śiśnaṃ karṇau nāsike yat kiṃcānasthikaṃ na sambhavati atha ya evam etam ukthasyātmānam ātman pratiṣṭhitaṃ veda sa haivāmuṣmiṃlloke sāṅgaḥ satanuḥ sarvaḥ sambhavati tad etad vaiśvāmitram uktham tad annaṃ vai viśvam prāṇo mitram taddha viśvāmitraḥ śrameṇa tapasā vratacaryeṇendrasya priyaṃ dhāmopajagāma tasmā u haitat provāca yad idam manuṣyān āgatam taddha sa upaniṣasāda jyotir etad uktham iti jyotir iti dve akṣare prāṇa iti dve annam iti dve tad etad anna eva pratiṣṭhitam atha hainaṃ jamadagnir upaniṣasādāyur etad uktham iti āyur iti dve akṣare prāṇa iti dve annam iti dve tad etad anna eva pratiṣṭhitam atha hainaṃ vasiṣṭha upaniṣasāda gaur etad uktham iti tad etad annam eva annaṃ hi gauḥ tad āhur yad asya prāṇasya puruṣaḥ śarīram atha kenānye prāṇāḥ śarīravanto bhavantīti sa brūyād yad vācā vadati tad vācaḥ śarīraṃ yan manasā dhyāyati tan manasaḥ śarīraṃ yaccakṣuṣā paśyati taccakṣuṣaḥ śarīraṃ yacchrotreṇa śṛṇoti tacchrotrasya śarīram evam u hānye prāṇāḥ śarīravanto bhavantīti tad etad ukthaṃ saptavidham śasyate stotriyo 'nurūpo dhāyyā pragāthaḥ sūktaṃ nivit paridhānīyā iyam eva stotriyo 'gnir anurūpo vāyur dhāyyāntarikṣam pragātho dyauḥ sūktam ādityo nivit tasmād bahvṛcā udite nividam adhīyante ādityo hi nivit diśaḥ paridhānīyety adhidevatam athādhyātmam ātmaiva stotriyaḥ prajānurūpaḥ prāṇo dhāyyā manaḥ pragāthaḥ śiraḥ sūktaṃ cakṣur nivic chrotram paridhānīyā taddhaitad eke triṣṭubhā paridadhaty anuṣṭubhaike triṣṭubhā tv eva paridadhyāt taddhaitad eka etā vyāhṛtīr abhivyāhṛtya śaṃsanti mahān mahyā samadhatta devo devyā samadhatta brahma brāhmaṇyā samadhatta tad yat samadhatta samadhatteti tasmād idānīm puruṣasya śarīrāṇi pratisaṃhitāni puruṣo hy etad uktham mahān mahyā samadhatteti agnir vai mahān iyam eva mahī devo devyā samadhatteti vāyur vai devo 'ntarikṣaṃ devī brahma brāhmaṇyā samadhatteti ādityo vai brahma dyaur brāhmaṇī tāsāṃ vā etāsāṃ devatānāṃ dvayordvayor devatayor navanavākṣarāṇi sampadyante etad ime lokās triṇavā bhavanti tad brahma vai trivṛt tad brahmābhivyāhṛtya śaṃsanti eṣa u eva stomaḥ so 'nucaraḥ yad imam āhur ekastoma ity ayam eva yo 'yam pavate eṣo 'dhidevatam prāṇo 'dhyātmam tasya śarīram anucaraḥ tad yathā ha vai maṇau maṇisūtraṃ samprotaṃ syāt evaṃ haitasmin sarvam idaṃ samprotaṃ gandharvāpsarasaḥ paśavo manuṣyāḥ taddha muñjaḥ sāmaśravasaḥ prayayau tasmai ha śvājanir vaiśyaḥ preyāya tasya hāntarikṣāt patitvā navanītapiṇḍa urasi nipapāta taṃ hādāyānudadhau tato haiva stomaṃ dadarśāntarikṣe vitatam bahu śobhamānam tasyo ha yuktiṃ dadarśa bahiṣpavamānam āsadya ṭītra viyi prāṇya iti kuryāt ṭītra gṛhitra apānya iti vācā didṛkṣetaivākṣibhyāṃ śuśrūṣetaiva karṇābhyām svayam idam manoyuktam tad yatra vā iṣur atyagro bhavati na vai sa tato hinasti tad u vā etaṃ nopāpnuyāt pa ity evāpānyāt tad yathā bimbena mṛgam ānayed evam evainam etayā devatayānayati sa yuktaḥ karoti eṣa evāpi yuktaḥ yo 'sau sāmnaḥ prattiṃ veda pra hāsmai dīyate dadā iti ha vā ayam agnir dīpyate tatheti vāyuḥ pavate hanteti candramā om ity ādityaḥ eṣā ha vai sāmnaḥ prattiḥ etāṃ ha vai sāmnaḥ prattiṃ sudakṣiṇaḥ kṣaimir vidāṃcakāra tāṃ haitāṃ hotur vājye gāyen maitrāvaruṇasya vā tāṃ dadā3 tathā3 hantā3 him bhā ovā iti pra ha vā asmai dīyate so 'py anyān bahūn uparyupari ya evam etāṃ sāmnaḥ prattiṃ veda ya u ha vā abandhur bandhumat sāma veda yatra hāpy enaṃ na vidur yatra roṣanti yatra parīva cakṣate taddhāpi śraiṣṭhyam ādhipatyam annādyam purodhām paryeti agnir ha vā abandhur bandhumat sāma kasmād vā hy enaṃ dāroḥ kasmād vā paryāvṛtya manthanti sa śraiṣṭhyāyādhipatyāyānnādyāya purodhāyai jāyate sa yatra ha vā apy evaṃvidaṃ na vidur yatra roṣanti yatra parīva cakṣate taddhāpi śraiṣṭhyam ādhipatyam annādyam purodhām paryeti svayam u tatra yatra enam viduḥ sudakṣiṇaḥ ha vai kṣaimiḥ prācīnaśāliḥ jābālau te ha sa brahmacāriṇaḥ āsuḥ te ha ime bahu japyasya ca anyasya ca anūcire prācīnaśāliḥ ca jābālau ca atha ha sma sudakṣiṇaḥ kṣaimiḥ yat eva yajñasya añjas yat su viditam tat ha sma eva pṛcchati te u ha vai apoditāḥ vyākrośamānāḥ ceruḥ śūdraḥ duranūcānaḥ iti ha sma sudakṣiṇam kṣaimim ākrośanti prācīnaśāliḥ ca jābālau ca sa ha sma āha sudakṣiṇaḥ kṣaimiḥ yatra bhūyiṣṭhāḥ kuru pañcālāḥ samāgatāḥ bhavitāraḥ tat naḥ eṣa saṃvādaḥ na an upadṛṣṭe śūdrāḥ iva saṃvadiṣyāmahe iti tau u ha vai jābālau didīkṣāte śukraḥ ca gośruḥ ca tayoḥ ha prācīnaśāliḥ vṛtaḥ udgātā sa tat ha sudakṣiṇaḥ anububudhe jābālau ha adīkṣiṣātām iti sa ha saṃgrahītāram uvāca ānayasva are jābālau ha adīkṣiṣātām tat gamiṣyāvaḥ iti tasya ha jñātikāḥ aśru mukhāḥ iva āsuḥ anyatarām vai ayam upāgāt iti atha ha sma vai yaḥ purā brahmavādyam vadati anyatarām upāgāt iti ha sma enam manyante atha u ha sma enam mṛtam iva eva upāsate tam ha saṃgrahītā uvāca atha yat bhagavaḥ te tābhyām na kuśalam kathā ittham āttha iti om iti ha uvāca gantavyam me ācāryaḥ su yamān amanyata iti sa ha ratham āsthāya pradhāvayāṃcakāra tam ha sma pratīkṣante kam jānīta iti sudakṣiṇaḥ iti na vai nūnam saḥ idam abhyaveyāt iti saḥ eva iti sa ha sopānāt eva antarvedi avasthāya uvāca aṅga nu ittham gṛhapate iti tam ha na anūdatiṣṭhāsat sa ha uvāca anūtthātā me edhi kṛṣṇa ajinaḥ asi iti tat ime kuru pañcālāḥ aviduḥ anūtthātā eva te iti ha ūcuḥ tam ha kanīyān bhrātā uvāca anūttiṣṭha bhagavaḥ udgātāram iti tam ha anūttasthau sa ha uvāca tris vai gṛhapate puruṣaḥ jāyate pituḥ eva agre adhijāyate atha mātuḥ atha yajñāt tris u eva mriyate iti sa yat ha vai enam etat pitā yonyām retaḥ bhūtam siñcati tat prathamam mriyate andham iva vai tamo yoniḥ lohitastoko vā vai sa tad ābhavaty apāṃ vā stokaḥ kiṃ hi sa tad ābhavati sa yas tāṃ devatāṃ veda yāṃ ca sa tato 'nusaṃbhavati yā cainaṃ tam mṛtyum ativahati sa udgātā mṛtyum ativahatīti atha ya enam etad dīkṣayanti tad dvitīyam mriyate vapanti keśaśmaśrūṇi nikṛntanti nakhān pratyañjanty aṅgāni pratyacaty aṅgulīḥ apavṛto 'paveṣṭita āste na juhoti na yajate na yoṣitaṃ carati amānuṣīṃ vācaṃ vadati mṛtasya vāvaiṣa tadā rūpam bhavati sa yas tāṃ devatāṃ veda yāṃ ca sa tato 'nusaṃbhavati yā cainaṃ tam mṛtyum ativahati sa udgātā mṛtyum ativahatīti atha ya enam etad asmāllokāt pretaṃ cityām ādadhati tat tṛtīyam mriyate sa yas tāṃ devatāṃ veda yāṃ ca sa tato 'nusaṃbhavati yā cainaṃ tam mṛtyum ativahati sa udgātā mṛtyum ativahatīti etāvaddhaivoktvā ratham āsthāya pradhāvayāṃcakāra taṃ ha jābālam pratyetaṃ kanīyān bhrātovāca kām bhavañchūdrako vācam avādīti hastinā gādham aiṣīr iti pra haivainaṃ tacchaśaṃsa yaḥ katham avocad bhagava iti yas trayāṇām mṛtyūnāṃ sāmnātivāhaṃ veda sa udgātā mṛtyum ativahatīti taṃ vāva bhagavas te pitodgātāram amanyateti hovāca tad u ha prācīnaśālā vidur ya eṣām ayaṃ vṛta udgātāsa tasmin ha nānuviduḥ te hocur anudhāvata kāṇḍviyam iti taṃ hānusasruḥ te ha kāṇḍviyam udgātāraṃ cakrire brahmāṇam prācīnaśālim taṃ hābhyavekṣyovācaivam eṣa brāhmaṇo moghāya vādāya nāglāyat sa nāṇu sāmno 'nvicchatīti ati haivainaṃ tac cakre sa yaddha vā enam etat pitā yonyāṃ reto bhūtaṃ siñcaty ādityo hainaṃ tad yonyāṃ reto bhūtaṃ siñcati sa hāsya tatra mṛtyor īśe atho yad evainam etat pitā yonyāṃ reto bhūtaṃ siñcati taddha vāva sa tato 'nusaṃbhavati prāṇaṃ ca yadā hy eva retaḥ siktam prāṇa āviśaty atha tat sambhavati atho yad evainam etad dīkṣayanty agnir haivainaṃ tad yonyāṃ reto bhūtaṃ siñcati sa haivāsya tatra mṛtyor īśe atho yām evaitāṃ vaisarjanīyām āhutim adhvaryur juhoti tām eva sa tato 'nusaṃbhavati chandāṃsi caiva atha ya enam etad asmāllokāt pretaṃ cityām ādadhati candramā haivainaṃ tad yonyāṃ reto bhūtaṃ siñcati sa u haivāsya tatra mṛtyor īśe atho yad evainam etad asmāllokāt pretaṃ cityām ādadhaty atho yā evaitā avokṣaṇīyā āpas tā eva sa tato 'nusaṃbhavati prāṇam v eva prāṇo hy āpaḥ taṃ ha vā evaṃvid udgātā yajamānam om ity etenākṣareṇādityam mṛtyum ativahati vāg ity agniṃ hum iti vāyum bhā iti candramasam tān vā etān mṛtyūn sāmnodgātātmānaṃ ca yajamānaṃ cātivahaty om ity etenākṣareṇa prāṇenāmunādityena tasyaiṣa śloka utaiṣāṃ jyeṣṭha uta vā kaniṣṭha utaiṣām putra uta vā pitaiṣām eko ha devo manasi praviṣṭaḥ pūrvo ha jajñe sa u garbhe 'ntar iti tad yad eṣo 'bhyukta imam eva puruṣaṃ yo 'yam ācchanno 'ntar om ity etenaivākṣareṇa prāṇenaivāmunaivādityena trir ha vai puruṣo mriyate trir jāyate sa haitad eva prathamam mriyate yad retaḥ siktaṃ sambhūtam bhavati sa prāṇam evābhisaṃbhavati āśām abhijāyate athaitad dvitīyam mriyate yad dīkṣate sa chandāṃsy evābhisaṃbhavati dakṣiṇām abhijāyate athaitat tṛtīyam mriyate yan mriyate sa śraddhām evābhisaṃbhavati lokam abhijāyate tad etat tryāvṛd gāyatraṃ gāyati tasya prathamayāvṛtemam eva lokaṃ jayati yad u cāsmiṃlloke tad etena cainam prāṇena samardhayati yam abhisaṃbhavaty etāṃ cāsmā āśām prayacchati yām abhijāyate atha dvitīyayāvṛtedam evāntarikṣaṃ jayati yad u cāntarikṣe tad etaiś cainaṃ chandobhiḥ samardhayati yānyabhisaṃbhavati etāṃ cāsmai dakṣiṇām prayacchati yām abhijāyate atha tṛtīyayāvṛtāmum eva lokam jayati yad u cāmuṣmiṃlloke tad etayā cainaṃ śraddhayā samardhayati yayaivainam etacchraddhayāgnāvabhyādadhati sam ayam ito bhaviṣyatīti etaṃ cāsmai lokam prayacchati yam abhijāyate etad vai tisṛbhir āvṛdbhir imāṃś ca lokāñjayaty etaiś cainam bhūtaiḥ samardhayati yāny abhisaṃbhavati athavāto hiṅkārasyaiva taṃ ha svarge loke santam mṛtyur anvety aśanayā śrīr vā eṣā prajāpatiḥ sāmno yaddhiṅkāraḥ tam id udgātā śriyā prajāpatinā hiṅkāreṇa mṛtyum apasedhati hum mety āha mātra nu gā yatraitad yajamāna iti haitat sa yathā śreyasā siddhaḥ pāpīyān prativijata evaṃ haivāsmān mṛtyuḥ pāpmā prativijate yan mety āha candramā vai mā māsaḥ eṣa ha vai mā māsaḥ tasmān mety āha bhā iti haitat parokṣeṇeva yasmād v eva mety āha yad v eva mety āhaitāni trīṇi tasmān meti brūyāt hum bhā iti brahmavarcasakāmasya bhātīva hi brahmavarcasam hum bo iti paśukāmasya bo iti ha paśavo vāśyante hum bag iti śrīkāmasya bag iti ha śriyam paṇāyanti hum bhā ovā ity etad evopagītam mahad ivābhiparivartayan gāyed iti ha smāha nāko mahāgrāmo mahāniveśo bhavatīti sa yathā sthāṇum arpayitvetareṇa vetareṇa vā pariyāyāt tādṛk tat tad u hovāca śāṭyāyaniḥ kasmai kāmāya sthāṇum arpayet athopagītam evaitat naivaitad ādriyeteti iti nu hiṅkārānāṃ atha vā ato nidhanam eva ovā iti dve akṣare anto vai sāmno nidhanam antaḥ svargo lokānām anto bradhnasya viṣṭapam tam etad udgātā yajamānam om ity etenākṣareṇānte svarge loke dadhāti ya u ha vā apakṣo vṛkṣāgraṃ gacchaty ava vai sa tataḥ padyate atha yad vai pakṣī vṛkṣāgre yad asidhārāyāṃ yat kṣuradhārāyām āste na vai sa tato 'vapadyate pakṣābhyāṃ hi saṃyata āste tam etad udgātā yajamānam om ity etenākṣareṇa svarapakṣaṃ kṛtvānte svarge loke dadhāti sa yathā pakṣy abibhyad āsītaivam eva svarge loke 'bibhyad āste 'thācarati te ha vā ete akṣare devalokaś caiva manuṣyalokaś ca ādityaś ca ha vā ete akṣare candramāś ca āditya eva devalokaś candramā manuṣyalokaḥ om ity ādityo vāg iti candramāḥ tam etad udgātā yajamānam om ity etenākṣareṇādityaṃ devalokaṃ gamayati taṃ hāgatam pṛcchati kastvam asīti sa yo ha nāmnā vā gotreṇa vā prabrūte taṃ hāha yas te 'yam mayy ātmābhūd eṣa te sa iti tasmin hātman pratipat tam ṛtavaḥ sampadāryapad gṛhītam apakarṣanti tasya hāhorātre lokam āpnutaḥ tasmā u haitena prabruvīta ko 'ham asmi suvas tvam sa tvāṃ svargyaṃ svar agām iti ko ha vai prajāpatir atha haivaṃvid eva suvargaḥ sa hi suvar gacchati taṃ hāha yas tvam asi so 'ham asmi yo 'ham asmi sa tvam asy ehīti sa etam eva sukṛtarasam praviśati yad u ha vā asmiṃl loke manuṣyā yajante yat sādhu kurvanti tad eṣām ūrdhvam annādyam utsīdati tad amuṃ candramasam manuṣyalokam praviśati tasyedam mānuṣanikāśanam aṇḍam udare 'ntaḥ sambhavati tasyordhvam annādyam utsīdati stanāv abhi sa yad ājāyate 'thāsmai mātā stanam annādyam prayacchati ajāto ha vai tāvat puruṣo yāvan na yajate sa yajñenaiva jāyate sa yathāṇḍam prathamanirbhiṇṇam evam eva tadā taṃ ha vā evaṃvid udgātā yajamānam om ity etenākṣareṇādityaṃ devalokaṃ gamayati vāg ity asmā uttareṇākṣareṇa candramasam annādyam akṣitim prayacchati atha yasyaitad avidvān udgāyati na haivainaṃ devalokaṃ gamayati no enam annādyena samardhayati sa yathāṇḍaṃ vidigdhaṃ śayītānnādyam alabhamānam evam eva vidigdhaḥ śete 'nnādyam alabhamānaḥ tasmād u haivaṃvidam evodgāpayeta evaṃvid ihaivodgātar iti hūtaḥ pratiśṛṇuyāt vāg iti hendro viśvāmitrāyoktham uvāca tad etad viśvāmitrā upāsate vācam eva manur ha vasiṣṭhāya brahmatvam uvāca tasmād āhur vāsiṣṭham eva brahmeti tad u vā āhur evaṃvid eva brahmā ka u evaṃvidaṃ vāsiṣṭham arhatīti prajāpatiḥ prājijaniṣata sa tapo 'tapyata sa aikṣata hanta nu pratiṣṭhāṃ janayai tato yāḥ prajāḥ srakṣye tā etad eva pratiṣṭhāsyanti nāpratiṣṭhāś carantīḥ pradaghiṣyanta iti sa imaṃ lokam ajanayad antarikṣalokam amuṃ lokam iti tān imāṃstrīṃllokāñjanayitvābhyaśrāmyat tān samatapat tebhyaḥ saṃtaptebhyas trīṇi śukrāṇy udāyann agniḥ pṛthivyā vāyur antarikṣād ādityo divaḥ sa etāni śukrāṇi punar abhy evātapat tebhyaḥ saṃtaptebhyas trīṇy eva śukrāṇy udāyann ṛgveda evāgner yajurvedo vāyoḥ sāmaveda ādityāt sa etāni śukrāṇi punar abhy evātapat tebhyaḥ saṃtaptebhyas trīṇy eva śukrāṇy udāyan bhūr ity evargvedād bhuva iti yajurvedāt svar iti sāmavedāt tad eva taddha vai trayyai vidyāyai śukram etāvad idaṃ sarvam sa yo vai trayīṃ vidyāṃ viduṣo lokaḥ so 'sya loko bhavati ya evaṃ veda ayaṃ vāva yajño yo 'yam pavate tasya vāk ca manaś ca vartanyau vācā ca hy eṣa etan manasā ca vartate tasya hotādhvaryur udgātety anyatarāṃ vācā vartaniṃ saṃskurvanti tasmāt te vācā kurvanti brahmaiva manasānyatarām tasmāt sa tūṣṇīm āste sa yaddha so 'pi stūyamāne vā śasyamāne vā vāvadyamāna āsītānyatarām evāsyāpi tarhi sa vācā vartaniṃ saṃskuryāt sa yathā puruṣa ekapād yan bhreṣann eti ratho vaikacakro vartamāna evam eva tarhi yajño bhreṣann eti etaddha tad vidvān brāhmaṇa uvāca brahmāṇam prātaranuvāka upākṛte vāvadyamānam āsīnam ardhaṃ vā ime tarhi yajñasyāntaragur iti ardhaṃ hi te tarhi yajñasyāntarīyuḥ tasmād brahmā prātaranuvāka upākṛte vācaṃyama āsītāparidhānīyāyā ā vaṣaṭkārād itareṣāṃ stutaśastrāṇām evāsaṃsthāyai pavamānānām sa yathā puruṣa ubhayāpād yan bhreṣaṃ na nyeti ratho vobhayācakro vartamāna evam etarhi yajño bhreṣaṃ na nyeti sa yadi yajña ṛkto bhreṣann iyād brahmaṇe prabrūtety āhuḥ atha yadi yajuṣṭo brahmaṇe prabrūtety āhuḥ atha yadi sāmato brahmaṇe prabrūtety āhuḥ atha yadi anupasmṛtāt kuta idam ajanīti brahmaṇe prabrūtety evāhuḥ sa brahmā prāṅ udetya sruveṇāgnīdhra ājyaṃ juhuyād bhūr bhuvaḥ svar ity etābhir vyāhṛtibhiḥ etā vai vyāhṛtayaḥ sarvaprāyaścittayaḥ tad yathā lavaṇena suvarṇaṃ saṃdadhyāt suvarṇena rajataṃ rajatena trapu trapuṇā lohāyasaṃ lohāyasena kārṣṇāyasaṃ kārṣṇāyasena dāru dāru ca carma ca śleṣmaṇaivam evaivaṃ vidvāṃs tat sarvam bhiṣajyati tad āhur yad ahauṣīn me grahān me 'grahīd ity adhvaryave dakṣiṇā nayanty aśaṃsīn me vaṣaḍakar ma iti hotra udagāsīn ma ity udgātre 'tha kiṃ cakruṣe brahmaṇe tūṣṇīm āsīnāya samāvatīr evetarair ṛtvigbhir dakṣiṇā nayantīti sa brūyād ardhabhāggha vai sa yajñasyārdhaṃ hy eṣa yajñasya vahatīti ardhā ha sma vai purā brahmaṇe dakṣiṇā nayantīti ardhā itarebhya ṛtvigbhyaḥ tasyaiṣa śloko mayīdam manye bhuvanādi sarvam mayi lokā mayi diśaś catasraḥ mayīdam manye nimiṣad yad ejati mayy āpa oṣadhayaś ca sarvā iti mayīdam manye bhuvanādi sarvam ity evaṃvidaṃ ha vāvedaṃ sarvam bhuvanam anvāyattam mayi lokā mayi diśaś catasra ity evaṃvidi ha vāva lokā evaṃvidi diśaś catasraḥ mayīdam manye nimiṣad yad ejati mayy āpa oṣadhayaś ca sarvā ity evaṃvidi ha vāvedaṃ sarvam bhuvanam pratiṣṭhitam tasmād u haivaṃvidam eva brahmāṇaṃ kurvīta sa ha vāva brahmā ya evaṃ veda atha vā ataḥ stomabhāgānām evānumantrāḥ taddhaitad eke stomabhāgair evānumantrayante tat tathā na kuryāt devena savitrā prasūtaḥ prastotar devebhyo vācam iṣyety u haike 'numantrayante savitā vai devānām prasavitā savitrā prasūtā idam anumantrayāmaha iti vadantaḥ tad u tathā na kuryāt bhūr bhuvaḥ svar ity u haike 'numantrayanta eṣā vai trayī vidyā trayyaivedaṃ vidyayānumantrayāmaha iti vadantaḥ tad u tathā no eva kuryāt om ity evānumantrayeta athaiṣa vasiṣṭhasyaikastomabhāgānumantraḥ tena haitena vasiṣṭhaḥ prajātikāmo 'numantrayāṃcakre devena savitrā prasūtaḥ prastotar devebhyo vācam iṣya bhūr bhuvaḥ svar om iti tato vai sa bahuḥ prajayā paśubhiḥ prājāyata sa eva tena vasiṣṭhasyaikastomabhāgānumantreṇānumantrayeta bahur eva prajayā paśubhiḥ prajāyate iyaṃ tv eva sthitir om ity evānumantrayeta atha eṣa vācā vajram udgṛhṇāti yat āha somaḥ pavate iti vā upāvartadhvam iti vā vācā eva tat vācaḥ vajram vigṛhyate vācaḥ satyena atimucyate tasmāt om iti eva anumantrayeta devāḥ vai anayā trayyā vidyayā sarasayā ūrdhvāḥ svargam lokam udakrāman te manuṣyāṇām anvāgamāt bibhyataḥ trayam vedam apīḍayan tasya pīḍayantaḥ ekam eva akṣaram na aśaknuvan pīḍayitum om iti yat etat eṣaḥ u ha vāva sarasaḥ sarasā ha vai evaṃvidaḥ trayī vidyā bhavati sa yāṃ ha vai trayyā vidyayā sarasayā jitiṃ jayati yām ṛddhim ṛdhnoti jayati tāṃ jitim ṛdhnoti tām ṛddhiṃ ya evaṃ veda etat ha vai akṣaram trayyai vidyāyai pratiṣṭhā om iti vai hotā pratiṣṭhitaḥ om iti adhvaryuḥ om iti udgātā etat ha vai akṣaram vedānām triviṣṭapam etasmin vai akṣare ṛtvijaḥ yajamānam ādhāya svarge loke samudūhanti tasmāt om iti eva anumantrayeta devaḥ asi upavāsi upa tam vāyasva yaḥ asmān dveṣṭi yam ca vayam dviṣmaḥ mahinā asi bahulā asi bṛhatī asi rohiṇī asi a pannā asi saṃbhūḥ devaḥ asi sam aham bhūyāsam ābhūtiḥ asi ābhūyāsam bhūtiḥ asi bhūyāsam yāḥ te prajāḥ upadiṣṭāḥ na aham tava tāḥ paryemi upa te tāḥ diśāmi nāma me śarīram me pratiṣṭhā me tat me tvayi tat me mā upahṛthāḥ iti imām pṛthivīm avocat tam iyam āgatam pṛthivī pratinandati ayam te bhagavaḥ lokaḥ saha nau ayam lokaḥ iti yat vāva me tvayi iti āha tat vāva me punar dehi iti kim nu te mayi iti nāma me śarīram me pratiṣṭhā me tat me tvayi tat me punar dehi iti tat asmai iyam pṛthivī punar dadāti tām āha pra mā vaha iti kim abhi iti agnim iti tam agnim abhipravahati saḥ agnim āha abhijit asi abhijayyāsam loka jit asi lokam jayyāsam attiḥ asi annam adyāsam anna ādaḥ bhavati yaḥ tvā evam veda saṃbhūḥ devaḥ asi sam aham bhūyāsam ābhūtiḥ asi ābhūyāsam bhūtiḥ asi bhūyāsam yāḥ te prajāḥ upadiṣṭāḥ na aham tava tāḥ paryemi upa te tāḥ diśāmi tapaḥ me tejaḥ me annam me vāc me tat me tvayi tat me mā upahṛthāḥ iti agnim avocat tam tathā eva āgatam agniḥ pratinandati ayam te bhagavaḥ lokaḥ saha nau ayam lokaḥ iti yat vāva me tvayi iti āha tat vāva me punar dehi iti kim nu te mayi iti tapaḥ me tejaḥ me annam me vāc me tat me tvayi tat me punar dehi iti tat asmai agniḥ punar dadāti tam āha pra mā vaha iti kim abhīti vāyum iti taṃ vāyum abhipravahati sa vāyum āha yat purastād vāsīndro rājā bhūto vāsi yad dakṣiṇato vāsīśāno bhūto vāsi yat paścād vāsi varuṇo rājā bhūto vāsi yad uttarato vāsi somo rājā bhūto vāsi yad upariṣṭād avavāsi prajāpatir bhūto 'vavāsi vrātyo 'sy ekavrātyo 'navasṛṣṭo devānām bilam apyadhāḥ tava prajās tavauṣadhayas tavāpo vicalitam anuvicalanti saṃbhūr devo 'si sam aham bhūyāsam ābhūtir asy ābhūyāsam bhūtir asi bhūyāsam yās te prajā upadiṣṭā nāhaṃ tava tāḥ paryemi upa te tā diśāmi prāṇāpānau me śrutam me tan me tvayi tan me mopahṛthā iti vāyum avocat taṃ tathaivāgataṃ vāyuḥ pratinandaty ayaṃ te bhagavo lokaḥ saha nāv ayaṃ loka iti yad vāva me tvayīty āha tad vāva me punar dehīti kiṃ nu te mayīti prāṇāpānau me śrutam me tan me tvayi tan me punar dehīti tad asmai vāyuḥ punar dadāti tam āha pra mā vaheti kim abhīti antarikṣalokam iti tam antarikṣalokam abhipravahati taṃ tathaivāgatam antarikṣalokaḥ pratinandaty ayaṃ te bhagavo lokaḥ saha nāv ayaṃ loka iti yad vāva me tvayīty āha tad vāva me punar dehīti kiṃ nu te mayīti ayam ma ākāśaḥ sa me tvayi tan me punar dehīti tam asmā ākāśam antarikṣalokaḥ punar dadāti tam āha pra mā vaheti kim abhīti diśa iti taṃ diśo 'bhipravahati taṃ tathaivāgataṃ diśaḥ pratinandanty ayaṃ te bhagavo lokaḥ saha no 'yaṃ loka iti yad vāva me yuṣmāsv ity āha tad vāva me punar datteti kiṃ nu te 'smāsv iti śrotram iti tad asmai śrotraṃ diśaḥ punar dadati tā āha pra mā vahateti kim abhīti ahorātrayor lokam iti tam ahorātrayor lokam abhipravahanti taṃ tathaivāgatam ahorātre pratinandato 'yaṃ te bhagavo lokaḥ saha no 'yaṃ loka iti yad vāva me yuvayor ity āha tad vāva me punar dattam iti kiṃ nu ta āvayor iti akṣitir iti tām asmā akṣitim ahorātre punar dattaḥ te āha pra mā vahatam iti kim abhīti ardhamāsān iti tam ardhamāsān abhipravahataḥ taṃ tathaivāgatam ardhamāsāḥ pratinandanty ayaṃ te bhagavo lokaḥ saha no 'yaṃ loka iti yad vāva me yuṣmāsv ity āha tad vāva me punar datteti kiṃ nu te 'smāsv iti imāni kṣudrāṇi parvāṇi tāni me yuṣmāsu tāni me pratisaṃdhatteti tāny asyārdhamāsāḥ punaḥ pratisaṃdadhati tān āha pra mā vahateti kim abhīti māsān iti tam māsān abhipravahanti taṃ tathaivāgatam māsāḥ pratinandanty ayaṃ te bhagavo lokaḥ saha no 'yaṃ loka iti yad vāva me yuṣmāsv ity āha tad vāva me punar datteti kiṃ nu te 'smāsv iti imāni sthūlāni parvāṇi tāni me yuṣmāsu tāni me pratisaṃdhatteti tāny asya māsāḥ punaḥ pratisaṃdadhati tān āha pra mā vahateti kim abhīti ṛtūn iti tam ṛtūn abhipravahanti taṃ tathaivāgatam ṛtavaḥ pratinandanty ayaṃ te bhagavo lokaḥ saha no 'yaṃ loka iti yad vāva me yuṣmāsv ity āha tad vāva me punar datteti kiṃ nu te 'smāsv iti imāni jyāyāṃsi parvāṇi tāni me yuṣmāsu tāni me pratisaṃdhatteti tāny asyartavaḥ punaḥ pratisaṃdadhati tān āha pra mā vahateti kim abhīti saṃvatsaram iti taṃ saṃvatsaram abhipravahanti taṃ tathaivāgataṃ saṃvatsaraḥ pratinandaty ayaṃ te bhagavo lokaḥ saha nāv ayaṃ loka iti yad vāva me tvayīty āha tad vāva me punar dehīti kiṃ nu te mayīti ayam ma ātmā sa me tvayi tan me punar dehīti tam asmā ātmānaṃ saṃvatsaraḥ punar dadāti tam āha pra mā vaheti kim abhīti divyān gandharvān iti taṃ divyān gandharvān abhipravahati taṃ tathaivāgataṃ divyā gandharvāḥ pratinandanty ayaṃ te bhagavo lokaḥ saha no 'yaṃ loka iti yad vāva me yuṣmāsv ity āha tad vāva me punar datteti kiṃ nu te 'smāsv iti gandho me modo me pramodo me tan me yuṣmāsu tan me punar datteti tad asmai divyā gandharvāḥ punar dadati tān āha pra mā vahateti kim abhīti apsarasa iti tam apsaraso 'bhipravahanti taṃ tathaivāgatam apsarasaḥ pratinandanty ayaṃ te bhagavo lokaḥ saha no 'yaṃ loka iti yad vāva me yuṣmāsv ity āha tad vāva me punar datteti kiṃ nu te 'smāsv iti haso me krīḍā me mithunam me tan me yuṣmāsu tan me punar datteti tad asmā apsarasaḥ punar dadati tā āha pra mā vahateti kim abhi iti divam iti tam divam abhipravahanti tam tathā eva āgatam dyauḥ pratinandati ayam te bhagavaḥ lokaḥ saha nau ayam lokaḥ iti yat vāva me tvayi iti āha tat vāva me punar dehi iti kim nu te mayi iti tṛptiḥ iti sakṛt tṛptā iva hi eṣā tām asmai tṛptim dyauḥ punar dadāti tam āha pra mā vaha iti kim abhi iti devān iti tam devān abhipravahati tam tathā eva āgatam devāḥ pratinandanti ayam te bhagavaḥ lokaḥ saha naḥ ayam lokaḥ iti yat vāva me yuṣmāsu iti āha tat vāva me punar datta iti kim nu te asmāsu iti amṛtam iti tat asmai amṛtam devāḥ punar dadati tān āha pra mā vahata iti kim abhīti ādityam iti tam ādityam abhipravahanti sa ādityam āha vibhūḥ purastāt sampat paścāt samyaṅ tvam asi samīco manuṣyān aroṣī ruṣatas ta ṛṣiḥ pāpmānaṃ hanti apahatapāpmā bhavati yas tvaivaṃ veda saṃbhūr devo 'si sam aham bhūyāsam ābhūtir asy ābhūyāsam bhūtir asi bhūyāsam yās te prajā upadiṣṭā nāhaṃ tava tāḥ paryemi upa te tā diśāmi ojo me balam me cakṣur me tan me tvayi tan me mopahṛthā ity ādityam avocat taṃ tathaivāgatam ādityaḥ pratinandaty ayaṃ te bhagavo lokaḥ saha nāv ayaṃ loka iti yad vāva me tvayīty āha tad vāva me punar dehīti kiṃ nu te mayīti ojo me balam me cakṣur me tan me tvayi tan me punar dehīti tad asmā ādityaḥ punar dadāti tam āha pra mā vaheti kim abhīti candramasam iti taṃ candramasam abhipravahati sa candramasam āha satyasya panthā na tvā jahāti amṛtasya panthā na tvā jahāti navo navo bhavasi jāyamāno bharo nāma brāhmaṇa upāsse tasmāt te satyā ubhaye devamanuṣyā annādyam bharanti annādo bhavati yas tvaivaṃ veda saṃbhūr devo 'si sam aham bhūyāsam ābhūtir asy ābhūyāsam bhūtir asi bhūyāsam yās te prajā upadiṣṭā nāhaṃ tava tāḥ paryemi upa te tā diśāmi mano me reto me prajā me punaḥsambhūtir me tan me tvayi tan me mopahṛthā iti candramasam avocat taṃ tathaivāgataṃ candramāḥ pratinandaty ayaṃ te bhagavo lokaḥ saha nāv ayaṃ loka iti yad vāva me tvayīty āha tad vāva me punar dehīti kiṃ nu te mayīti mano me reto me prajā me punaḥsambhūtir me tan me tvayi tan me punar dehīti tad asmai candramāḥ punar dadāti tam āha pra mā vaheti kim abhīti brahmaṇo lokam iti tam ādityam abhipravahati sa ādityam āha pra mā vaheti kim abhīti brahmaṇo lokam iti taṃ candramasam abhipravahati sa evam ete devate anusaṃcarati eṣo 'nto 'taḥ paraḥ pravāho nāsti yān u kāṃścātaḥ prāco lokān abhyavādiṣma te sarva āptā bhavanti te jitās teṣv asya sarveṣu kāmacāro bhavati ya evaṃ veda sa yadi kāmayeta punar ihājāyeyeti yasmin kule 'bhidhyāyed yadi brāhmaṇakule yadi rājakule tasminn ājāyate sa etam eva lokam punaḥ prajānann abhyārohann eti tad u hovāca śāṭyāyanir bahuvyādhito vā ayam bahuśo lokaḥ etasya vai kāmāya nu bruvate vā śrāmyanti vā ka etat prāsya punar iheyād atraiva syād iti uccaiśśravāḥ ha kaupayeyaḥ kauravyaḥ rājā āsa tasya ha keśī dārbhyaḥ pāñcālaḥ rājā svasrīyaḥ āsa tau ha anyonyasya priyau āsatuḥ sa ha uccaiśśravāḥ kaupayeyaḥ asmāt lokāt preyāya tasmin ha prete keśī dārbhyaḥ araṇye mṛgayām cacāra apriyam vininīṣamāṇaḥ sa ha tathā eva palyayamānaḥ mṛgān prasaran antareṇa eva uccaiśśravasam kaupayeyam adhijagāma tam ha uvāca dṛpyāmi svid jānāmi iti na dṛpyasi iti ha uvāca jānāsi saḥ eva asmi yam mā manyase iti atha yat bhagavaḥ āhuḥ iti ha uvāca yaḥ āvirbhavati anye asya lokam upayanti iti atha katham aśakaḥ me āvirbhavitum iti om iti ha uvāca yadā vai tasya lokasya goptāram avide atas te āvirabhūvam apriyam ca asya vineṣyāmi anu ca enam śāsiṣyāmi iti tathā bhagavaḥ iti ha uvāca tam vai nu tvā pariṣvajai iti tam ha sma pariṣvajamānaḥ yathā dhūmam vā apīyāt vāyum vā ākāśam vā agni arcim vā apaḥ vā evam ha sma enam vyeti na ha sma enam pariṣvaṅgāya upalabhate sa hovāca yad vai te purā rūpam āsīt tat te rūpam na tu tvā pariṣvaṅgāyopalabha iti om iti hovāca brāhmaṇo vai me sāma vidvān sāmnodagāyat sa me 'śarīreṇa sāmnā śarīrāṇy adhūnot tad yasya vai kila sāma vidvān sāmnodgāyati devatānām eva salokatāṃ gamayatīti pataṅgaḥ prājāpatya iti hovāca prajāpateḥ priyaḥ putra āsa sa tasmā etat sāmābravīt tena sa ṛṣīṇām udagāyat ta eta ṛṣayo dhūtaśarīrā iti eteno eva sāmneti hovāca prajāpatir devānām udagāyat ta eta upari devā dhūtaśarīrā iti tasmin hainam anuśaśāsa taṃ hānuśiṣyovāca yaḥ smaivaitat sāma vidyāt sa smaiva ta udgāyatv iti sa hānuśiṣṭa ājagāma sa ha sma kurupañcālānām brāhmaṇān upapṛcchamānaś carati vyūḍhacchandasā vai dvādaśāhena yakṣyamāṇo 'smi sa yo vas tat sāma veda yad ahaṃ veda sa eva ma udgāsyati mīmāṃsadhvam iti tasmai ha mīmāṃsamānānām ekaś cana na sampraty abhidadhāti sa ha tathaiva palyayamānaḥ śmaśāne vā vane vāvṛtīśayānam upādhāvayāṃcakāra taṃ ha cāyamānaḥ prajahau taṃ hovāca ko 'sīti brāhmaṇo 'smi prātṛdo bhālla iti sa kiṃ vettheti sāmeti om iti hovāca vyūḍhacchandasā vai dvādaśāhena yakṣyamāṇo 'smi sa yadi tvaṃ tat sāma vettha yad ahaṃ veda tvam eva ma udgāsyasi mīmāṃsasveti tasmai ha mīmāṃsamānas tad eva sampraty abhidadhau taṃ hovācāyam ma udgāsyatīti tasmai ha kurupañcālānām brāhmaṇā asūyanta āhur eṣu ha vā ayaṃ kulyeṣu satsūdgāsyati kasmā ayam alam iti alaṃ nvai mahyam iti ha smāha saivālam masyālam matāyaitasya hālam evojjagau tasmād ālamyailājodgātety ākhyāpayanti taddha sātyakīrtā āhur yāṃ vayaṃ devatām upāsmaha ekam eva vayaṃ tasyai devatāyai rūpaṃ gavy ādiśāma ekaṃ vāhana ekaṃ hastiny ekam puruṣa ekaṃ sarveṣu bhūteṣu tasyā evedaṃ devatāyai sarvaṃ rūpam iti tad etad ekam eva rūpam prāṇa eva yāvaddhy eva prāṇena prāṇiti tāvad rūpam bhavati tad rūpam bhavati tad atha yadā prāṇa utkrāmati dārv eveva bhūto 'narthyaḥ pariśiṣyate na kiṃcana rūpam tasyāntarātmā tapaḥ tasmāt tapyamānasyoṣṇataraḥ prāṇo bhavati tapaso 'ntarātmāgniḥ sa niruktaḥ tasmāt sa dahati athādhidevatam iyam evaiṣā devatā yo 'yam pavate tasminn etasminn āpo 'ntaḥ tad annam so 'rūkṣa upāsitavyaḥ yad asminn āpo 'ntas tenārūkṣaḥ tasyāntarātmā tapaḥ tasmād eṣa ātapaty uṣṇataraḥ pavate tapaso 'ntarātmā vidyut sa niruktaḥ tasmāt so 'pi dahati tāni vā etāni catvāri sāma prāṇo vāṅ manaḥ svaraḥ sa eṣa prāṇo vācā karoti manonetraḥ tasya svara eva prajāḥ prajāvān bhavati ya evaṃ veda sa yo vāyuḥ prāṇa eva saḥ yo 'gnir vāg eva sā yaś candramā mana eva tat ya ādityaḥ svara eva saḥ tasmād etam ādityam āhuḥ svara etīti sa yo ha vā amūr devatā upāste yā amūr adhidevataṃ dūrūpā vā etā duranusamprāpyā iva kas tad veda yady etā anu vā samprāpnuyān na vā atha ya enā adhyātmam upāste sa hāntidevo bhavati nirjīryantīva vā ita etāḥ tasya vā etāḥ śarīrasya saha prāṇena nirjīryanti ka u eva tad veda yady etā anu vā samprāpnuyān na vā atha ya enā ubhayīr ekadhā bhavantīr veda sa evānuṣṭhyā sāma veda sa ātmānaṃ veda sa brahma veda tad āhuḥ prādeśamātrād vā ita etā ekam bhavanti ato hy ayam prāṇaḥ svarya upary upari vartata iti atha haika āhuś caturaṅgulād vā ita etā ekam bhavantīti ato hy evāyam prāṇaḥ svarya upary upari vartata iti sa eṣa brahmaṇa āvartaḥ sa ya evam etam brahmaṇa āvartaṃ vedābhy enam prajāḥ paśava āvartante sarvam āyur eti sa yo haivaṃ vidvān prāṇena prāṇyāpānenāpānya manasaitā ubhayīr devatā ātmany etya mukha ādhatte tasya sarvam āptam bhavati sarvaṃ jitam na hāsya kaścana kāmo 'nāpto bhavati ya evaṃ veda tad etan mithunaṃ yad vāk ca prāṇaś ca mithunam ṛksāme ācaturaṃ vāva mithunam prajananam tad yatrāda āha somaḥ pavata iti vopāvartadhvam iti vā tat sahaiva vācā manasā prāṇena svareṇa hiṃkurvanti taddhiṅkāreṇa mithunaṃ kriyate sahaiva vācā manasā prāṇena svareṇa nidhanam upayanti tan nidhanena mithunam kriyate tat saptavidhaṃ sāmnaḥ saptakṛtva udgātātmānaṃ ca yajamānaṃ ca śarīrāt prajanayati yādṛśasyo ha vai reto bhavati tādṛśaṃ sambhavati yadi vai puruṣasya puruṣa eva yadi gor gaur eva yady aśvasyāśva eva yadi mṛgasya mṛga eva yasyaiva reto bhavati tad eva sambhavati tad yathā ha vai suvarṇaṃ hiraṇyam agnau prāsyamānaṃ kalyāṇataraṃ kalyāṇataram bhavaty evam eva kalyāṇatareṇa kalyāṇatareṇātmanā sambhavati ya evaṃ veda tad etad ṛcābhyanūcyate pataṅgam aktam asurasya māyayā hṛdā paśyanti manasā vipaścitaḥ samudre antaḥ kavayo vicakṣate marīcīnām padam icchanti vedhasaḥ iti pataṅgam aktam iti prāṇo vai pataṅgaḥ patann iva hy eṣv aṅgeṣv ati ratham udīkṣate pataṅga ity ācakṣate asurasya māyayeti mano vā asuram taddhy asuṣu ramate tasyaiṣa māyayāktaḥ hṛdā paśyanti manasā vipaścita iti hṛdaiva hy ete paśyanti yan manasā vipaścitaḥ samudre antaḥ kavayo vicakṣata iti puruṣo vai samudra evaṃvida u kavayaḥ ta imām puruṣe 'ntar vācaṃ vicakṣate marīcīnām padam icchanti vedhasa iti marīcya iva vā etā devatā yad agnir vāyur ādityaś candramāḥ na ha vā etāsāṃ devatānām padam asti padeno ha vai punarmṛtyur anveti tad etad ananvitaṃ sāma punarmṛtyunā ati punarmṛtyum tarati ya evaṃ veda pataṅgo vācam manasā bibharti tāṃ gandharvo 'vadad garbhe antaḥ tāṃ dyotamānāṃ svaryam manīṣām ṛtasya pade kavayo nipānti iti pataṅgo vācam manasā bibhartīti prāṇo vai pataṅgaḥ sa imāṃ vācam manasā bibharti tāṃ gandharvo 'vadad garbhe antar iti prāṇo vai gandharvaḥ puruṣa u garbhaḥ sa imām puruṣe 'ntar vācaṃ vadati tāṃ dyotamānāṃ svaryam manīṣām iti svaryā hy eṣā manīṣā yad vāk ṛtasya pade kavayo nipāntīti mano vā ṛtam evaṃvida u kavayaḥ om ity etad evākṣaram ṛtam tena yad ṛcam mīmāṃsante yad yajus tat sāma tad enāṃ nipānti apaśyaṃ gopām anipadyamānam ā ca parā ca pathibhiś carantam sa sadhrīcīḥ sa viṣūcīr vasāna āvarīvarti bhuvaneṣv antar iti apaśyaṃ gopām anipadyamānam iti prāṇo vai gopāḥ sa hīdaṃ sarvam anipadyamāno gopāyati ā ca parā ca pathibhiś carantam iti tad ye ca ha vā ime prāṇā amī ca raśmaya etair ha vā eṣa etad ā ca parā ca pathibhiś carati sa sadhrīcīḥ sa viṣūcīr vasāna iti sadhrīcīś ca hy eṣa etad viṣūcīś ca prajā vaste āvarīvarti bhuvaneṣv antar iti eṣa hy evaiṣu bhuvaneṣv antar āvarīvarti sa eṣa indra udgīthaḥ sa yadaiṣa indra udgītha āgacchati naivodgātuś copagātṝṇāṃ ca vijñāyate ita evordhvaḥ svar udeti sa upari mūrdhno lelāyati sa vidyād āgamad indro neha kaścana pāpmā nyaṅgaḥ pariśekṣyata iti tasmin ha na kaścana pāpmā nyaṅgaḥ pariśiṣyate tad etad abhrātṛvyaṃ sāma na ha vā indraḥ kaṃcana bhrātṛvyam paśyate sa yathendro na kaṃcana bhrātṛvyam paśyata evam eva na kaṃcana bhrātṛvyam paśyate ya etad evaṃ vedātho yasyaivaṃ vidvān udgāyati prajāpatim brahmāsṛjata tam apaśyam amukham asṛjata tam aprapaśyam amukhaṃ śayānam brahmāviśat puruṣyaṃ tat prāṇo vai brahma prāṇo vāvainaṃ tad āviśat sa udatiṣṭhat prajānāṃ janayitā taṃ rakṣāṃsy anvasacanta tam etad eva sāma gāyann atrāyata yad gāyann atrāyata tad gāyatrasya gāyatratvam trāyata enaṃ sarvasmāt pāpmano mucyate ya evaṃ veda tam upāsmai gāyatā nara ity ṛcāśravaṇīyenopāgāyan yad upāsmai gāyatā nara iti tena gāyatram abhavat tasmād eṣaiva pratipat kāryā pavamānāyendāvā abhi devam iyāhumbhākṣātā iti ṣoḍaśākṣarāṇy abhyagāyanta ṣoḍaśakalaṃ vai brahma kalāśa evainaṃ tad brahmāviśat tad etac caturviṃśatyakṣaraṃ gāyatram aṣṭākṣaraḥ prastāvaḥ ṣoḍaśākṣaraṃ gītaṃ tac caturviṃśatiḥ sampadyante caturviṃśatyardhamāsaḥ saṃvatsaraḥ saṃvatsaraḥ sāma tā ṛcaḥ śarīreṇa mṛtyur anvaitat tad yaccharīravat tan mṛtyor āptam atha yad aśarīraṃ tad amṛtam tasyāśarīreṇa sāmnā śarīrāṇy adhūnot ovā3c ovā3c ovā3c hum bhā ovā iti ṣoḍaśākṣarāṇy abhyagāyata ṣoḍaśakalo vai puruṣaḥ kalāśa evāsya taccharīrāṇy adhūnot sa eṣo 'pahatapāpmā dhūtaśarīraḥ tad ekkriyāvṛtiyudāsaṃgāyaty o ity udāsa ā iti āvṛdyāt vāg iti tad brahma tad id antarikṣaṃ so 'yaṃ vāyuḥ pavate hum iti candramāḥ bhā ity ādityaḥ etasya ha vā idam akṣarasya krator bhātīty ācakṣate etasya ha vā idam akṣarasya krator abhram ity ācakṣate etasya ha vā idam akṣarasya kratoḥ kubhram ity ācakṣate etasya ha vā idam akṣarasya kratoḥ śubhram ity ācakṣate etasya ha vā idam akṣarasya krator vṛṣabha ity ācakṣate etasya ha vā idam akṣarasya krator darbha ity ācakṣate etasya ha vā idam akṣarasya krator yo bhātīty ācakṣate etasya ha vā idam akṣarasya kratoḥ sambhavatīty ācakṣate tad yat kiṃ ca bhā3 iti ca bhā3 iti ca tad etan mithunaṃ gāyatram pra mithunena jāyate ya evaṃ veda tad etad amṛtaṃ gāyatram etena vai prajāpatir amṛtatvam agacchad etena devā etenarṣayaḥ tad etad brahma prajāpataye 'bravīt prajāpatiḥ parameṣṭhine prājāpatyāya parameṣṭhī prājāpatyo devāya savitre devaḥ savitāgnaye 'gnir indrāyendraḥ kāśyapāya kāśyapa ṛśyaśṛṅgāya kāśyapāyarśyaśṛṅgaḥ kāśyapo devatarase śyāvasāyanāya kāśyapāya devatarāḥ śyāvasāyanaḥ kāśyapaḥ śruṣāya vāhneyāya kāśyapāya śruṣo vāhneyaḥ kāśyapa indrotāya daivāpāya śaunakāyendroto daivāpaḥ śaunako dṛtaya aindrotaye śaunakāya dṛtir aindrotiḥ śaunakaḥ puluṣāya prācīnayogyāya puluṣaḥ prācīnayogyaḥ satyayajñāya pauluṣaye prācīnayogyāya satyayajñaḥ pauluṣiḥ prācīnayogyaḥ somaśuṣmāya sātyayajñaye prācīnayogyāya somaśuṣmaḥ sātyayajñiḥ prācīnayogyo hṛtsvāśayāyāllakeyāya māhāvṛṣāya rājñe hṛtsvāśaya āllakeyo māhāvṛṣo rājā janaśrutāya kāṇḍviyāya janaśrutaḥ kāṇḍviyaḥ sāyakāya jānaśruteyāya kāṇḍviyāya sāyako jānaśruteyaḥ kāṇḍviyo nagariṇe jānaśruteyāya kāṇḍviyāya nagarī jānaśruteyaḥ kāṇḍviyaḥ śaṅgāya śāṭyāyanaya ātreyāya śaṅgaḥ śāṭyāyanir ātreyo rāmāya krātujāteyāya vaiyāghrapadyāya rāmaḥ krātujāteyo vaiyāghrapadyaḥ śaṅkhāya bābhravyāya śaṅkho bābhravyo dakṣāya kātyāyanaya ātreyāya dakṣaḥ kātyāyanir ātreyaḥ kaṃsāya vārakaye kaṃso vārakiḥ proṣṭhapādāya vārakyāya proṣṭhapādo vārakyaḥ kaṃsāya vārakyāya kaṃso vārakyo jayantāya vārakyāya jayanto vārakyaḥ kuberāya vārakyāya kubero vārakyo jayantāya vārakyāya jayanto vārakyo janaśrutāya vārakyāya janaśruto vārakyaḥ sudattāya pārāśaryāya sudattaḥ pārāśaryo 'ṣāḍhāyottarāya pārāśaryāyāṣāḍha uttaraḥ pārāśaryo vipaścite śakunimitrāya pārāśaryāya vipaścicchakunimitraḥ pārāśaryo jayantāya pārāśaryāya jayantaḥ pārāśaryaḥ śyāmajayantāya lauhityāya śyāmajayanto lauhityaḥ palliguptāya lauhityāya palligupto lauhityaḥ satyaśravase lauhityāya satyaśravā lauhityaḥ kṛṣṇadhṛtaye sātyakaye kṛṣṇadhṛtiḥ sātyakiḥ śyāmasujayantāya lauhityāya śyāmasujayanto lauhityaḥ kṛṣṇadattāya lauhityāya kṛṣṇadatto lauhityo mitrabhūtaye lauhityāya mitrabhūtir lauhityaḥ śyāmajayantāya lauhityāya śyāmajayanto lauhityas trivedāya kṛṣṇarātāya lauhityāya trivedaḥ kṛṣṇarāto lauhityo yaśasvine jayantāya lauhityāya yaśasvī jayanto lauhityo jayakāya lauhityāya jayako lauhityaḥ kṛṣṇarātāya lauhityāya kṛṣṇarāto lauhityo dakṣajayantāya lauhityāya dakṣajayanto lauhityo vipaścite dṛḍhajayantāya lauhityāya vipaścid dṛḍhajayanto lauhityo vaipaścitāya dārḍhajayantaye dṛḍhajayantāya lauhityāya vaipaścito dārḍhajayantir dṛḍhajayanto lauhityo vaipaścitāya dārḍhajayantaye guptāya lauhityāya tad etad amṛtaṃ gāyatram atha yāny anyāni gītāni kāmyāny eva tāni kāmyāny eva tāni śvetāśvo darśato harinīlo 'si haritaspṛśaḥ samānabuddho mā hiṃsīḥ na māṃ tvaṃ vettha pradrava yad abhyavacaraṇo 'bhyavaiṣi svapantam puruṣam akovidam aśmamayena varmaṇā varuṇo 'ntardadhātu mā yad abhyavacaraṇo 'bhyavaiṣi svapantam puruṣam akovidam ayasmayena varmaṇā varuṇo 'ntardadhātu mā yad abhyavacaraṇo 'bhyavaiṣi svapantam puruṣam akovidaṃ lohamayena varmaṇā varuṇo 'ntardadhātu mā yad abhyavacaraṇo 'bhyavaiṣi svapantam puruṣam akovidaṃ rajatamayena varmaṇā varuṇo 'ntardadhātu mā yad abhyavacaraṇo 'bhyavaiṣi svapantam puruṣam akovidaṃ suvarṇamayena varmaṇā varuṇo 'ntardadhātu mā āyur mātā matiḥ pitā namas ta āviśoṣaṇa graho nāmāsi viśvāyus tasmai te viśvāhā namo namas tāmrāya namo varuṇāya namo jighāṃsate yakṣma rājan mā māṃ hiṃsīḥ rājan yakṣma mā hiṃsīḥ tayoḥ saṃvidānayoḥ sarvam āyur ayāny aham puruṣo vai yajñaḥ tasya yāni caturviṃśatir varṣāṇi tat prātassavanam caturviṃśatyakṣarā gāyatrī gāyatram prātassavanam tad vasūnām prāṇā vai vasavaḥ prāṇā hīdaṃ sarvaṃ vasv ādadate sa yady enam etasmin kāla upatapad upadravet sa brūyāt prāṇā vasava idam me prātassavanam mādhyandinena savanenānusaṃtanuteti agado haiva bhavati atha yāni catuścatvāriṃśataṃ varṣāṇi tan mādhyandinaṃ savanam catuścatvāriṃśadakṣarā triṣṭup traiṣṭubham mādhyandinaṃ savanam tad rudrāṇām prāṇā vai rudrāḥ prāṇā hīdaṃ sarvaṃ rodayanti sa yady enam etasmin kāla upatapad upadravet sa brūyāt prāṇā rudrā idam me mādhyandinaṃ savanaṃ tṛtīyasavanenānusaṃtanuteti agado haiva bhavati atha yāny aṣṭācatvāriṃśataṃ varṣāṇi tat tṛtīyasavanam aṣṭācatvāriṃśadakṣarā jagatī jāgataṃ tṛtīyasavanam tad ādityānām prāṇā vā ādityāḥ prāṇā hīdaṃ sarvam ādadate sa yady enam etasmin kāla upatapad upadravet sa brūyāt prāṇā ādityā idam me tṛtīyasavanam āyuṣānusaṃtanuteti agado haiva bhavati etaddha tad vidvān brāhmaṇa uvāca mahidāsa aitareya upatapati kim idam upatapasi yo 'ham anenopatapatā na preṣyāmīti sa ha ṣoḍaśaśataṃ varṣāṇi jijīva pra ha ṣoḍaśaśataṃ varṣāṇi jīvati nainam prāṇaḥ sāmy āyuṣo jahāti ya evaṃ veda tryāyuṣaṃ kaśyapasya jamadagnes tryāyuṣam trīṇy amṛtasya puṣpāṇi trīṇy āyūṃṣi me 'kṛṇoḥ sa no mayobhūḥ pitav āviśasva śāntiko yas tanuve syonaḥ ye 'gnayaḥ purīṣyāḥ praviṣṭāḥ pṛthivīm anu teṣāṃ tvam asy uttamaḥ pra ṇo jīvātave suva araṇyasya vatso 'si viśvanāmā viśvābhirakṣaṇo 'pām pakvo 'si varuṇasya dūto 'ntardhināma yathā tvam amṛto martyebhyo 'ntarhito 'sy evaṃ tvam asmān aghāyubhyo 'ntardhehi antardhir asi stenebhyaḥ vyuṣi savitā bhavasy udeṣyan viṣṇur udyan puruṣa udito bṛhaspatir abhiprayan maghavendro vaikuṇṭho mādhyandine bhago 'parāhna ugro devo lohitāyann astamite yamo bhavasi aśnasu somo rājā niśāyām pitṛrājaḥ svapne manuṣyān praviśasi payasā paśūn virātre bhavo bhavasy apararātre 'ṅgirā agnihotravelāyām bhṛguḥ tasya tad etad eva maṇḍalam ūdhaḥ tasyaitau stanau yad vāk ca prāṇaś ca tābhyām me dhukṣvādhyāyam brahmacaryam prajāṃ paśūn svargaṃ lokaṃ sajātavanasyām etā āśiṣa āśāse bhūr bhuvaḥ svaḥ udite śukram ādiśa tad atman dadhe bhageratho haikṣvāko rājā kāmapreṇa yajñena yakṣyamāṇa āsa tad u ha kurupañcālānām brāhmaṇā ūcur bhageratho ha vā ayam aikṣvāko rājā kāmapreṇa yajñena yakṣyamāṇaḥ etena kathāṃ vadiṣyāma iti taṃ hābhyeyuḥ tebhyo hābhyāgatebhyo 'pacitīś cakāra atha haiṣāṃ sa bhāga āvavrājoptvā keśaśmaśrūṇi nakhān nikṛtyājyenābhyajya daṇḍopānaham bibhrat tān hovāca brāhmaṇā bhagavantaḥ katamo vas tad veda yathāśrāvitapratyāśrāvite devān gacchata iti atha hovāca katamo vas tad veda yadviduṣaḥ sūdgātā suhotā svadhvaryuḥ sumānuṣavid ājāyata iti atha hovāca katamo vas tad veda yac chandāṃsi prayujyante yat tāni sarvāṇi saṃstutāny abhisaṃpadyanta iti atha hovāca katamo vas tad veda yathā gāyatryā uttame akṣare punar yajñam apigacchata iti atha hovāca katamo vas tad veda yathā dakṣiṇāḥ pratigṛhītā na hiṃsantīti etān hainān pañca praśnān papraccha teṣāṃ ha kurupañcālānām bako dālbhyo 'nūcāna āsa sa hovāca yathāśrāvitapratyāśrāvite devān gacchata iti prācyāṃ vai rājan diśy āśrāvitapratyāśrāvite devān gacchataḥ tasmāt prāṅ tiṣṭhann āśrāvayati prāṅ tiṣṭhan pratyāśrāvayatīti atha hovāca yadviduṣaḥ sūdgātā suhotā svadhvaryuḥ sumānuṣavid ājāyata iti yo vai manuṣyasya sambhūtiṃ vedeti hovāca tasya sūdgātā suhotā svadhvaryuḥ sumānuṣavid ājāyata iti prāṇā u ha vāva rājan manuṣyasya sambhūtir eveti atha hovāca yac chandāṃsi prayujyante yat tāni sarvāṇi saṃstutāny abhisaṃpadyanta iti gāyatrīm u ha vāva rājan sarvāṇi chandāṃsi saṃstutāny abhisaṃpadyanta iti atha hovāca yathā gāyatryā uttame akṣare punar yajñam apigacchata iti vaṣaṭkāreṇo ha vāva rājan gāyatryā uttame akṣare punar yajñam apigacchata iti atha hovāca yathā dakṣiṇāḥ pratigṛhītā na hiṃsantīti yo vai gāyatryai mukhaṃ vedeti hovāca taṃ dakṣiṇā pratigṛhītā na hiṃsantīti agnir ha vāva rājan gāyatrīmukham tasmād yad agnāv abhyādadhāti bhūyān eva sa tena bhavati vardhate evam evaivaṃ vidvān brāhmaṇaḥ pratigṛhṇan bhūyān eva bhavati vardhata u eveti sa hovācānūcāno vai kilāyam brāhmaṇa āsa tvām aham anena yajñenaimīti tasya vai te tathodgāsyāmīti hovāca yathaikarāḍ eva bhūtvā svargaṃ lokam eṣyasīti tasmā etena gāyatreṇodgīthenojjagau sa haikarāḍ eva bhūtvā svargaṃ lokam iyāya tena haitenaikarāḍ eva bhūtvā svargaṃ lokam eti ya evaṃ veda oṃ vā iti dve akṣare oṃ vā iti caturthe oṃ vā iti ṣaṣṭhe hum bhā oṃ vāg ity aṣṭame tena haitena pratīdarśo 'sya bhayadasyāsamātyasyojjagau taṃ hovāca kiṃ ta āgāsyāmīti sa hovāca harī me devāśvāv āgāyeti tatheti tau hāsmā ājagau tau hainam ājagmatuḥ sa vā eṣa udgīthaḥ kāmānāṃ sampad oṃ vā3c oṃ vā3c oṃ vā3c hum bhā oṃ vāg iti sāṅgo haiva satanur amṛtaḥ sambhavati ya etad evaṃ vedātho yasyaivaṃ vidvān udgāyati puruṣo vai yajñaḥ puruṣo hodgīthaḥ athaita eva mṛtyavo yad agnir vāyur ādityaś candramāḥ te ha puruṣaṃ jāyamānam eva mṛtyupāśair abhidadhati tasya vācam evāgnir abhidadhāti prāṇaṃ vāyuś cakṣur ādityaḥ śrotraṃ candramāḥ tad āhuḥ sa vā udgātā yo yajamānasya prāṇebhyo 'dhi mṛtyupāśān unmuñcatīti tad yasyaivaṃ vidvān prastauti ya evāsya vāci mṛtyupāśas tam evāsyonmuñcati atha yasyaivaṃ vidvān udgāyati ya evāsya prāṇe mṛtyupāśas tam evāsyonmuñcati atha yasyaivaṃ vidvān pratiharati ya evāsya cakṣuṣi mṛtyupāśas tam evāsyonmuñcati atha yasyaivaṃ vidvān nidhanam upaiti ya evāsya śrotre mṛtyupāśas tam evāsyonmuñcati evaṃ vā evaṃvid udgātā yajamānasya prāṇebhyo 'dhi mṛtyupāśān unmuñcati tad āhuḥ sa vā udgātā yo yajamānasya prāṇebhyo 'dhi mṛtyupāśān unmucyāthainaṃ sāṅgaṃ satanuṃ sarvamṛtyoḥ spṛṇātīti tad yasyaivaṃ vidvān hiṃkaroti ya evāsya lomasu mṛtyupāśas tasmād evainaṃ spṛṇāti atha yasyaivaṃ vidvān prastauti ya evāsya tvaci mṛtyupāśas tasmād evainaṃ spṛṇāti atha yasyaivaṃ vidvān ādim ādatte ya evāsya māṃseṣu mṛtyupāśas tasmād evainaṃ spṛṇāti atha yasyaivaṃ vidvān udgāyati ya evāsya snāvasu mṛtyupāśas tasmād evainaṃ spṛṇāti atha yasyaivaṃ vidvān pratiharati ya evāsyāṅgeṣu mṛtyupāśas tasmād evainaṃ spṛṇāti atha yasyaivaṃ vidvān upadravati ya evāsyāsthiṣu mṛtyupāśas tasmād evainaṃ spṛṇāti atha yasyaivaṃ vidvān nidhanam upaiti ya evāsya majjasu mṛtyupāśaḥ sa tasmād evainaṃ spṛṇāti evaṃ vā evaṃvid udgātā yajamānasya prāṇebhyo 'dhi mṛtyupāśān unmucyāthainaṃ sāṅgaṃ satanuṃ sarvamṛtyoḥ spṛṇāti tad āhuḥ sa vā udgātā yo yajamānasya prāṇebhyo 'dhi mṛtyupāśān unmucyāthainaṃ sāṅgaṃ satanuṃ sarvamṛtyoḥ spṛtvā svarge loke saptadhā dadhātīti sa vā eṣa indro vaimṛdha udyan bhavati savitodito mitraḥ saṃgavakāla indro vaikuṇṭho madhyandine samāvartamānaḥ śarva ugro devo lohitāyan prajāpatir eva saṃveśe 'stamitaḥ tad yasyaivaṃ vidvān hiṃkaroti ya evāsyodyataḥ svargo lokas tasminn evainaṃ dadhāti atha yasyaivaṃ vidvān prastauti ya evāsyodite svargo lokas tasminn evainaṃ dadhāti atha yasyaivaṃ vidvān ādim ādatte ya evāsya saṃgavakāle svargo lokas tasminn evainaṃ dadhāti atha yasyaivaṃ vidvān udgāyati ya evāsya madhyandine svargo lokas tasminn evainaṃ dadhāti atha yasyaivaṃ vidvān pratiharati ya evāsyāparāhṇe svargo lokas tasminn evainaṃ dadhāti atha yasyaivaṃ vidvān upadravati ya evāsyāstaṃ yataḥ svargo lokas tasminn evainaṃ dadhāti atha yasyaivaṃ vidvān nidhanam upaiti ya evāsyāstamite svargo lokas tasminn evainaṃ dadhāti evaṃ vā evaṃvid udgātā yajamānasya prāṇebhyo 'dhi mṛtyupāśān unmucyāthainaṃ sāṅgaṃ satanuṃ sarvamṛtyoḥ spṛtvā svarge loke saptadhā dadhāti ṣaḍḍha vai devatāḥ svayaṃbhuvo 'gnir vāyur asāv ādityaḥ prāṇo 'nnaṃ vāk tāḥ śraiṣṭhye vyavadantāhaṃ śreṣṭhāsmy ahaṃ śreṣṭhāsmi māṃ śriyam upādhvam iti tā anyonyasyai śreṣṭhatāyai nātiṣṭhanta tā abruvan na vā anyonyasyai śreṣṭhatāyai tiṣṭhāmaha etā saṃprabravāmahai yathā śreṣṭhāḥ sma iti tā agnim abruvan kathaṃ tvaṃ śreṣṭho 'sīti so 'bravīd ahaṃ devānām mukham asmy aham anyāsām prajānām mayāhutayo hūyante ahaṃ devānām annaṃ vikaromyaham manuṣyāṇām sa yan na syām amukhā eva devāḥ syur amukhā anyāḥ prajāḥ nāhutayo hūyeran na devānām annaṃ vikriyeta na manuṣyāṇām tata idaṃ sarvam parābhavet tato na kiṃcana pariśiṣyeteti evam eveti hocur naiveha kiṃcana pariśiṣyeta yat tvaṃ na syā iti atha vāyum abruvan katham u tvaṃ śreṣṭho 'sīti so 'bravīd ahaṃ devānām prāṇo 'smy aham anyāsām prajānām yasmād aham utkrāmāmi tataḥ sa praplavate sa yad ahaṃ na syāṃ tata idaṃ sarvam parābhavet tato na kiṃcana pariśiṣyeteti evam eveti hocur naiveha kiṃcana pariśiṣyeta yat tvaṃ na syā iti athādityam abruvan katham u tvaṃ śreṣṭho 'sīti so 'bravīd aham evodyann ahar bhavāmy aham astaṃ yan rātriḥ mayā cakṣuṣā karmāṇi kriyante sa yad ahaṃ na syāṃ naivāhaḥ syān na rātriḥ na karmāṇi kriyeran tata idaṃ sarvam parābhavet tato na kiṃcana pariśiṣyeteti evam eveti hocur naiveha kiṃcana pariśiṣyeta yat tvaṃ na syā iti atha prāṇam abruvan katham u tvaṃ śreṣṭho 'sīti so 'bravīt prāṇo bhūtvāgnir dīpyate prāṇo bhūtvā vāyur ākāśam anubhavati prāṇo bhūtvāditya udeti prāṇād annam prāṇād vāk sa yad ahaṃ na syāṃ tata idaṃ sarvam parābhavet tato na kiṃcana pariśiṣyeteti evam eveti hocur naiveha kiṃcana pariśiṣyeta yat tvaṃ na syā iti athānnam abruvan katham u tvaṃ śreṣṭham asīti tad abravīn mayi pratiṣṭhāyāgnir dīpyate mayi pratiṣṭhāya vāyur ākāśam anuvibhavati mayi pratiṣṭhāyāditya udeti mad eva prāṇo mad vāk sa yad ahaṃ na syāṃ tata idaṃ sarvam parābhavet tato na kiṃcana pariśiṣyeteti evam eveti hocur naiveva kiṃcana pariśiṣyeta yat tvaṃ na syā iti atha vācam abruvan katham u tvaṃ śreṣṭhāsīti sābravīn mayaivedaṃ vijñāyate mayādaḥ sa yad ahaṃ na syāṃ naivedaṃ vijñāyeta nādaḥ tata idaṃ sarvam parābhaven naiveha kiṃcana pariśiṣyeteti evam eveti hocur naiveha kiṃcana pariśiṣyeta yat tvaṃ na syā iti tā abruvann etā vai kila sarvā devatāḥ ekaikām evānu smaḥ sa yan nu naḥ sarvāsāṃ devatānām ekā cana na syāt tata idaṃ sarvam parābhavet tato na kiṃcana pariśiṣyeta hanta sārdhaṃ sametya yac chreṣṭhaṃ tad asāmeti tā etasmin prāṇa okāre vācy akāre samāyan tad yat samāyan tat sāmnaḥ sāmatvam tā abruvan yāni no martyāny anapahatapāpmāny akṣarāṇi tāny uddhṛtyāmṛteṣv apahatapāpmasu śuddheṣv akṣareṣu gāyatraṃ gāyāmāgnau vāyāv āditye prāṇe 'nne vāci tenāpahatya mṛtyum apahatya pāpmānaṃ svargaṃ lokam iyāmeti ety agner amṛtam apahatapāpma śuddham akṣaram gnir ity asya martyam anapahatapāpmākṣaram veti vāyor amṛtam apahatapāpma śuddham akṣaram yur ity asya martyam anapahatapāpmākṣaram ety ādityasyāmṛtam apahatapāpma śuddham akṣaram tyety asya martyam anapahatapāpmākṣaram preti prāṇasyāmṛtam apahatapāpma śuddham akṣaram ṇety asya martyam anapahatapāpmākṣaram ety annasyāmṛtam apahatapāpma śuddham akṣaram nam ity asya martyam anapahatapāpmākṣaram veti vāco 'mṛtam apahatapāpma śuddham akṣaram g ity asyai martyam anapahatapāpmākṣaram tā etāni martyāny anapahatapāpmāny akṣarāṇy uddhṛtyāmṛteṣv apahatapāpmasu śuddheṣv akṣareṣu gāyatram āgāyann agnau vāyāv āditye prāṇe 'nne vāci tenāpahatya mṛtyum apahatya pāpmānaṃ svargaṃ lokam āyan apahatya mṛtyum apahatya pāpmānaṃ svargaṃ lokam eti ya evaṃ veda tā brahmābruvan tvayi pratiṣṭhāyaitam udyacchāmeti tā brahmābravīd āsyena prāṇena yuṣmān āsyena prāṇena mām upāpnavātheti tā etena prāṇenaukāreṇa vācy akāram abhinimeṣyantyo hiṅkārād bhakāram okāreṇa vācam anusvarantya ubhābhyām prāṇābhyāṃ gāyatram agāyann ovā3c ovā3c ovā3c hum bhā vo vā iti sa yathobhayāpadī pratitiṣṭhaty evam eva svarge loke pratyatiṣṭhan prati svarge loke tiṣṭhati ya evaṃ veda ya u ha vā evaṃvid asmāl lokāt praiti sa prāṇa eva bhūtvā vāyum apyeti vāyor adhy abhrāṇy abhrebhyo 'dhi vṛṣṭiṃ vṛṣṭyaivemaṃ lokam anuvibhavati ṛṣayo ha sattram āsāṃcakrire te punaḥ punar bahvībhir bahvībhiḥ pratipadbhiḥ svargasya lokasya dvāraṃ nānu cana bubudhire ta u śrameṇa tapasā vratacaryeṇendram avarurudhire taṃ hocuḥ svargaṃ vai lokam aipsiṣma te punaḥ punar bahvībhir bahvībhiḥ pratipadbhiḥ svargasya lokasya dvāraṃ nānu canābhutsmahi tathā no 'nuśādhi yathā svargasya lokasya dvāram anuprajñāyānārtāḥ svasti saṃvatsarasyodṛcaṃ gatvā svargaṃ lokam iyāmeti tān hovāca ko vaḥ sthaviratama iti aham ity agastyaḥ sa vai ehi iti ha uvāca tasmai vai te aham tat vakṣyāmi yat vidvāṃsaḥ svargasya lokasya dvāram anuprajñāya an ārtāḥ svasti saṃvatsarasya udṛcam gatvā svargam lokam eṣyatha iti tasmai etam gāyatrasya udgītham upaniṣadam amṛtam uvāca agnau vāyau āditye prāṇe anne vāci tatas vai te svargasya lokasya dvāram anuprajñāya an ārtāḥ svasti saṃvatsarasya udṛcam gatvā svargam lokam āyan evam eva evam vidvān svargasya lokasya dvāram anuprajñāya an ārtaḥ svasti saṃvatsarasya udṛcam gatvā svargam lokam eti evaṃ vā etaṃ gāyatrasyodgītham upaniṣadam amṛtam indro 'gastyāyovācāgastya iṣāya śyāvāśvaya iṣaḥ śyāvāśvir gauṣūktaye gauṣūktir jvālāyanāya jvālāyanaḥ śāṭyāyanaye śāṭyāyanī rāmāya krātujāteyāya vaiyāghrapadyāya rāmaḥ krātujāteyo vaiyāghrapadyaḥ śaṅkhāya bābhravyāya śaṅkho bābhravyo dakṣāya kātyāyanaya ātreyāya dakṣaḥ kātyāyanir ātreyaḥ kaṃsāya vārakyāya kaṃso vārakyaḥ suyajñāya śāṇḍilyāya suyajñaḥ śāṇḍilyo 'gnidattāya śāṇḍilyāyāgnidattaḥ śāṇḍilyaḥ suyajñāya śāṇḍilyāya suyajñaḥ śāṇḍilyo jayantāya vārakyāya jayanto vārakyo janaśrutāya vārakyāya janaśruto vārakyaḥ sudattāya pārāśaryāya saiṣā śāṭyāyanī gāyatrasyopaniṣad evam upāsitavyā kena iṣitam patati preṣitam manaḥ kena prāṇaḥ prathamaḥ praiti yuktaḥ kena iṣitām vācam imām vadanti cakṣuḥ śrotram kaḥ u devaḥ yunakti śrotrasya śrotram manasaḥ manaḥ yat vācaḥ ha vācam saḥ u prāṇasya prāṇaḥ cakṣuṣaḥ cakṣuḥ atimucya dhīrāḥ pretya asmāt lokāt amṛtāḥ bhavanti na tatra cakṣuḥ gacchati na vāc gacchati na u manaḥ na vidma na vijānīmaḥ yathā etat anuśiṣyāt anyat eva tat viditāt atha u a viditāt adhi iti śuśruma pūrveṣām ye naḥ tat vyācacakṣire yat vācā an abhyuditam yena vāc abhyudyate tat eva brahma tvam viddhi na idam yat idam upāsate yat manasā na manute yena āhuḥ manaḥ matam tat eva brahma tvam viddhi na idam yat idam upāsate yat cakṣuṣā na paśyati yena cakṣūṃṣi paśyati tat eva brahma tvam viddhi na idam yat idam upāsate yat śrotreṇa na śṛṇoti yena śrotram idam śrutam tat eva brahma tvam viddhi na idam yat idam upāsate yat prāṇena na prāṇiti yena prāṇaḥ praṇīyate tat eva brahma tvam viddhi na idam yat idam upāsate yadi manyase su veda iti dahram eva api nūnam tvam vettha brahmaṇaḥ rūpam yat asya tvam yat asya deveṣu atha nu mīmāṃsyam eva te manye a viditam na aham manye su veda iti na u na veda iti veda ca yaḥ naḥ tat veda tat veda na u na veda iti veda ca yasya a matam tasya matam matam yasya na veda saḥ a vijñātam vijānatām vijñātam a vijānatām pratibodha viditam matam amṛta tvam hi vindate ātmanā vindate vīryam vidyayā vindate amṛtam iha ced avedīt atha satyam asti na ced iha avedīt mahatī vinaṣṭiḥ bhūteṣu bhūteṣu vivicya dhīrāḥ pretya asmāt lokāt amṛtāḥ bhavanti brahma ha devebhyaḥ vijigye tasya ha brahmaṇaḥ vijaye devāḥ amahīyanta te aikṣanta asmākam eva ayam vijayaḥ asmākam eva ayam mahimā iti tat ha eṣām vijajñau tebhyaḥ ha prādurbabhūva tat na vyajānanta kim idam yakṣam iti te agnim abruvan jātavedaḥ etat vijānīhi kim etat yakṣam iti tathā iti tat abhyadravat tam abhyavadat kaḥ asi iti agniḥ vai aham asmi iti abravīt jātavedāḥ vai aham asmi iti tasmin tvayi kim vīryam iti api idam sarvam daheyam yat idam pṛthivyām iti tasmai tṛṇam nidadhau etat daha iti tat upapreyāya sarva javena tat na śaśāka dagdhum sa tatas eva nivavṛte na enat aśakam vijñātum yat etat yakṣam iti atha vāyum abruvan vāyo etat vijānīhi kim etat yakṣam iti tathā iti tat abhyadravat tam abhyavadat kaḥ asi iti vāyuḥ vai aham asmi iti abravīt mātariśvā vai aham asmi iti tasmin tvayi kim vīryam iti api idam sarvam ādadīya yat idam pṛthivyām iti tasmai tṛṇam nidadhau etat ādatsva iti tat upapreyāya sarva javena tat na śaśāka ādātum sa tatas eva nivavṛte na enat aśakam vijñātum yat etat yakṣam iti atha indram abruvan maghavan etat vijānīhi kim etat yakṣam iti tathā iti tat abhyadravat tasmāt tirodadhe sa tasmin eva ākāśe striyam ājagāma bahu śobhamānām umām haimavatīm tām ha uvāca kim etat yakṣam iti brahma iti ha uvāca brahmaṇaḥ vai etat vijaye mahīyadhve iti tatas ha eva vidāṃcakāra brahma iti tasmāt vai ete devāḥ atitarām iva anyān devān yat agniḥ vāyuḥ indraḥ te hi enat nediṣṭham paspṛśuḥ sa hi enat prathamaḥ vidāṃcakāra brahma iti indraḥ tasmāt vai indraḥ atitarām iva anyān devān sa hi enat nediṣṭham pasparśa sa hi enat prathamaḥ vidāṃcakāra brahma iti tasya eṣaḥ ādeśaḥ yat etat vidyutaḥ vyadyutat ā iti nyamīmiṣat ā iti adhidevatam atha adhyātmam yat enat gacchati iva ca manaḥ anena ca enat upasmarati tat ha tad vanam nāma tad vanam iti upāsitavyam sa yaḥ etat evam veda abhi ha enam sarvāṇi bhūtāni saṃvāñchanti upaniṣadam bho brūhi iti uktā te upaniṣad brāhmīm vāva te upaniṣadam abrūma iti tasyai tapaḥ damaḥ karma iti pratiṣṭhā vedāḥ sarva aṅgāṇi satyam āyatanam yaḥ vai etām evam veda apahatya pāpmānam anante svarge loke a jyeye pratitiṣṭhati āśā vā idam agra āsīd bhaviṣyad eva tad abhavat tā āpo 'bhavan tās tapo 'tapyanta tās tapas tepānā huss ity eva prācīḥ prāśvasan sa vāva prāṇo 'bhavat tāḥ prāṇyāpānan sa vā apāno 'bhavat tā apānya vyānan sa vāva vyāno 'bhavat tā vyānya samānan sa vāva samāno 'bhavat tāḥ samānyodānan sa vā udāno 'bhavat tad idam ekam eva sadhamādyam āsīd aviviktam sa nāmarūpam akuruta tenainad vyavinak vi ha pāpmano vicyate ya evaṃ veda tad asau vā ādityaḥ prāṇo 'gnir apāna āpo vyāno diśaḥ samānaś candramā udānaḥ tad vā etad ekam abhavat prāṇa eva sa ya evam etad ekam bhavad vedaivaṃ haitad ekadhā bhavatīty ekadhaiva śreṣṭhaḥ svānām bhavati tad agnir vai prāṇo vāg iti pṛthivī vāyur vai prāṇo vāg ity antarikṣam ādityo vai prāṇo vāg iti dyaur diśo vai prāṇo vāg iti śrotraṃ candramā vai prāṇo vāg iti manaḥ pumān vai prāṇo vāg iti strī tasyedaṃ sṛṣṭaṃ śithilam bhuvanam āsīd aparyāptam sa manorūpam akuruta tena tat paryāpnot dṛḍhaṃ ha vā asyedaṃ sṛṣṭam aśithilam bhuvanam paryāptam bhavati ya evaṃ veda saiṣā caturdhā vihitā śrīr udgīthaḥ sāmārkyaṃ jyeṣṭhabrāhmaṇam prāṇo vāvod vāg gī sa udgīthaḥ prāṇo vāvāmo vāk sā tat sāma prāṇo vāva ko vāg ṛk tad arkyam prāṇo vāva jyeṣṭho vāg brāhmaṇaṃ taj jyeṣṭhabrāhmaṇam upaniṣadam bho brūhīti uktā ta upaniṣad yasya te dhātava uktāḥ tridhātu viṣu vāva ta upaniṣadam abrūmeti etacchuklaṃ kṛṣṇaṃ tāmraṃ sāmavarṇa iti ha smāha yadaiva śuklakṛṣṇe tāmro varṇo 'bhyavaiti sa vai te vṛṅte daśama mānuṣam iti tridhātu sa aikṣata kva nu ma uttānāya śayānāyemā devatā baliṃ hareyur iti sa puruṣam eva prapadanāyāvṛṇīta tam purastāt pratyañcam prāviśat tasmā urur abhavat tad urasa urastvam tasmā atrasada etā devatā baliṃ haranti vācam anuharantīm agnir asmai baliṃ harati mano 'nuharac candramā asmai baliṃ harati cakṣur anuharad ādityo 'smai baliṃ harati śrotram anuharad diśo 'smai baliṃ haranti prāṇam anuharantaṃ vāyur asmai baliṃ harati tasyaite niṣkhātāḥ panthā balivāhanā ime prāṇāḥ evaṃ haitaṃ niṣkhātāḥ panthā balivāhanāḥ sarvato 'piyanti prāṇā ya evaṃ veda sā haiṣā brahmāsandīm ārūḍhā ā hāsmai brahmāsandīṃ haranty adhi ha brahmāsandīṃ rohati ya evaṃ veda tad etad brahmayaśaḥ śriyā parivṛḍham brahma ha tu san yaśasā śriyā parivṛḍho bhavati ya evaṃ veda tasyaiṣa ādeśo yo 'yaṃ dakṣiṇe 'kṣann antaḥ tasya yacchuklaṃ tad ṛcāṃ rūpaṃ yat kṛṣṇaṃ tat sāmnāṃ yad eva tāmram iva babhrur iva tad yajuṣām ya evāyaṃ cakṣuṣi puruṣa eṣa indra eṣa prajāpatiḥ samaḥ pṛthivyā sama ākāśena samo divā samaḥ sarveṇa bhūtena eṣa paro divo dīpyate eṣa evedaṃ sarvam ity upāsitavyam saccāsaccāsacca sacca vāk ca manaś ca manaś ca vāk ca cakṣuś ca śrotraṃ ca śrotraṃ ca cakṣuś ca śraddhā ca tapaś ca tapaś ca śraddhā ca tāni ṣoḍaśa ṣoḍaśakalam brahma sa ya evam etat ṣoḍaśakalam brahma veda tam evaitat ṣoḍaśakalam brahmāpyeti vedo brahma tasya satyam āyatanaṃ śamaḥ pratiṣṭhā damaś ca tad yathā śvaḥ praiṣyan pāpāt karmaṇo jugupsetaivam evāharahaḥ pāpāt karmaṇo jugupsetākālāt athaiṣāṃ daśapadī virāṭ daśa puruṣe svarganarakāṇi tāni enaṃ svargaṃ gatāni svargaṃ gamayanti narakam gatāni narakaṃ gamayanti mano narako vāṅ narakaḥ prāṇo narakaś cakṣur narakaḥ śrotraṃ narakas tvaṅ narako hastau narako gudaṃ narakaḥ śiśnaṃ narakaḥ pādau narakaḥ manasā parīkṣyāṇi vedeti veda vācā rasān vedeti veda prāṇena gandhān vedeti veda cakṣuṣā rūpāṇi vedeti veda śrotreṇa śabdān vedeti veda tvacā saṃsparśān vedeti veda hastābhyāṃ karmāṇi vedeti veda udareṇāśanayāṃ vedeti veda śiśnena rāmān vedeti veda pādābhyām adhvano vedeti veda plakṣasya prāsravaṇasya prādeśamātrād udak tat pṛthivyai madhyam atha yatraite saptarṣayas tad divo madhyam atha yatraita ūṣās tat pṛthivyai hṛdayam atha yad etat kṛṣṇaṃ candramasi tad divo hṛdayam sa ya evam ete dyāvāpṛthivyor madhye ca hṛdaye ca veda nākāmo 'smāllokāt praiti namo 'tisāmāyaituretāya dhṛtarāṣṭrāya pārthuśravasāya ye ca prāṇaṃ rakṣanti te mā rakṣantu svasti karmeti gārhapatyaḥ śama ity āhavanīyo dama ity anvāhāryapacanaḥ kaḥ savitā kā sāvitrī agnir eva savitā pṛthivī sāvitrī sa yatrāgnis tat pṛthivī yatra vā pṛthivī tad agniḥ te dve yonī tad ekam mithunam kaḥ savitā kā sāvitrī varuṇa eva savitā āpaḥ sāvitrī sa yatra varuṇas tad āpo yatra vāpas tad varuṇaḥ te dve yonī tad ekam mithunam kaḥ savitā kā sāvitrī vāyur eva savitā ākāśaḥ sāvitrī sa yatra vāyus tad ākāśo yatra vākāśas tad vāyuḥ te dve yonī tad ekam mithunam kaḥ savitā kā sāvitrī yajña eva savitā chandāṃsi sāvitrī sa yatra yajñas tac chandāṃsi yatra vā chandāṃsi tad yajñaḥ te dve yonī tad ekam mithunam kaḥ savitā kā sāvitrī stanayitnur eva savitā vidyut sāvitrī sa yatra stanayitnus tad vidyud yatra vā vidyut tat stanayitnuḥ te dve yonī tad ekam mithunam kaḥ savitā kā sāvitrī āditya eva savitā dyauḥ sāvitrī sa yatrādityas tad dyaur yatra vā dyaus tad ādityaḥ te dve yonī tad ekam mithunam kaḥ savitā kā sāvitrī candra eva savitā nakṣatrāṇi sāvitrī sa yatra candras tan nakṣatrāṇi yatra vā nakṣatrāṇi tac candraḥ te dve yonī tad ekam mithunam kaḥ savitā kā sāvitrī mana eva savitā vāk sāvitrī sa yatra manas tad vāg yatra vā vāk tan manaḥ te dve yonī tad ekam mithunam kaḥ savitā kā sāvitrī puruṣa eva savitā strī sāvitrī sa yatra puruṣas tat strī yatra vā strī tat puruṣaḥ te dve yonī tad ekam mithunam tasyā eṣa prathamaḥ pādo bhūs tat savitur vareṇyam iti agnir vai vareṇyam āpo vai vareṇyam candramā vai vareṇyam tasyā eṣa dvitīyaḥ pādo bhargamayo bhuvo bhargo devasya dhīmahīti agnir vai bhargaḥ ādityo vai bhargaḥ candramā vai bhargaḥ tasyā eṣa tṛtīyaḥ pādaḥ svar dhiyo yo naḥ pracodayād iti yajño vai pracodayati strī ca vai puruṣaś ca prajanayataḥ bhūr bhuvas tat savitur vareṇyam bhargo devasya dhīmahīti agnir vai bhargaḥ ādityo vai bhargaḥ candramā vai bhargaḥ svar dhiyo yo naḥ pracodayād iti yajño vai pracodayati strī ca vai puruṣaś ca prajanayataḥ bhūr bhuvaḥ svas tat savitur vareṇyam bhargo devasya dhīmahi dhiyo yo naḥ pracodayād iti yo vā etāṃ sāvitrīm evaṃ vedāpa punarmṛtyuṃ tarati sāvitryā eva salokatāṃ jayati sāvitryā eva salokatāṃ jayati
Cite this

Notice an error, a missing source, or a date that should be revised? Suggest a correction. Every amendment enters the scholar moderation queue with the contributor cited.

URN · urn:vamshanidhi:scripture:01KTNNKQCYVF2CYEAJTGTRY02S

वंशनिधि

Civilization memory · Federated · Established 2026

Vamshanidhiवंशनिधिvamshanidhi.in

As of 2026-05-24 · Provenance: self-published